Prvý let trval 12 sekúnd

O prvé vzlietnutia k výšinám sa snažili už starovekí Číňania. Vývoj chcel urýchliť nákresmi aj geniálny Leonardo da Vinci. Ale ľudstvo si na prvý naozajstný let lietadlom muselo počkať do 17. decembra 1903. Orville Wright síce letel len 12 sekúnd… no, vlastne to ani nebol let v našom ponímaní. Podstatné ale je, že „motorový stroj ťažší ako vzduch” prekonal vo vzduchu vzdialenosť 39 metrov, čím odštartoval prudký rozvoj letectva. Vďaka zdigitalizovaným fondom Slovenskej národnej knižnice (SNK) si môžeme zaujímavo pripomenúť 113. výročie prvého letu.

Vlast_a_svet_1912_c2_s21

Hádzanie bomby z lietacieho stroja na turecké pevnosti v Tripolise (Vlasť a svet, r. 1912, č. 2, s. 1)

Nevyhral prvý let

Spolu s bratom Wilbourom stáli aj pri zrode prvého letiska na svete, ktoré v americkom Marylande otvorili v auguste 1909 a sami tam vyučovali amerických letcov. Bohužiaľ, naše noviny nevenovali letu ani letisku pozornosť. Rovnako úspešne „zatajili“ aj vznik letiska v Európe, v Hamburgu v januári 1911.

Slávny prvý dvojplošník bol vyrobený z jaseňového dreva a pokrytý mušelínovou tkaninou. Orville pri lete ležal na spodnom krídle a pilotoval tak, že sa nakláňal doľava alebo doprava. Za 12 sekúnd toho zrejme veľa nenariadil, ale v tento deň letel aj jeho brat Wilbur a jeho 279-metrový a 59-sekundový let bol už naozajstným riadeným letom. Bohužiaľ, možnosť letieť prvý prehral v kockách, a tak sa do histórie navždy zapísal jeho brat Orville. Slávny Wright Flyer, ako lietadlo nazvali, mal po smrti bratov pripadnúť Angličanom, pretože práve v Anglicku bratia dosiahli svoj najväčší triumf. ALE!

La_Science_et_la_Vie_1917_07_s394

Fotka zachytávajúca let Wilbura Wrighta v roku 1908. (La Science et La Vie, 1917, č. 7, s. 394) Lietadlo už samozrejme bolo značne vylepšené, dosahovalo väčšiu výšku, malo dlhší dolet. Lásku ku technike zrejme prebudil v bratoch ich otec, keď jednému z nich na narodeniny daroval model helikoptéry.

Urazená hrdosť

Orville, ktorý prežil Wilboura o 36 rokov, do závete prepašoval záludnú vetu: „pokiaľ sa tesne pred smrťou nerozhodnem inak.“ No a práve táto poistka spôsobila, že sa o lietadielko viedli spory a napokon sa dostalo do amerického Národného múzea letectva a kozmonautiky. V deň čítania závetu sa totiž prihlásil záhadný svedok s Orvillovým listom, ktorým žiada riaditeľa Southkensingtonského múzea o vrátenie lietadla do USA. Za zmenou rozhodnutia stála urazená hrdosť Orvilla Wrighta, pretože Smithsonov inštitút, ktorý mal dostať dvojplošník uznal letecké prvenstvo Samuelovi P. Langleymu, ktorý tiež zostrojil stroj ťažší ako vzduch.

Krajan_1909_c45_s5_1909-11-11

Blériot Ludvik vo vydaní Krajana z 11. novembra 1909 (č. 45, s. 5)

So sadrou ponad kanál

V Európe sa množili aj vetroplavecké preteky – niektorým priniesli slávu a peniaze, iným, bohužiaľ, vzali život. Veľkú popularitu priniesli napríklad Francúzovi Louisovi Blériotovi. V roku 1909 ako prvý človek (dokonca s nohou v sadre) preletel na svojom lietajúcom stroji La Manche, čím získal nehynúcu slávu a 1 000 libier. Popularizácia letov prispela k vzniku civilnej leteckej dopravy, ľudia čoraz menej pochybovali o nebezpečnosti a dôverovali výrobcom.

SVK_svet_1923_r3_c3_s1

Nové lietadlo… slúži k zámorskej doprave a zaletí z Hamburgu do Nového Yorku a zpäť za jeden deň. (In: Slovenský svet : Obrázkový týždenník Slovenska, r. 3, č. 3, s. 1)

Svadba v lietadle

Len čo sa rozbehla civilná letecká doprava, už začali noviny zaplavovať aj rôzne zaujímavosti. O tých už naše noviny s nadšením informovali. A tak sa z dvojtýždenníka Vlasť a svet dozvedáme, že v roku 1925 si dvaja Švédi povedali nad morom svoje „áno“.

Vlast_a_svet_1925_c25_s7

Zatiaľ čo v našich končinách to bola rarita, americké noviny oznamovali svadbu nad Los Angeles už vo februári v roku 1915. Varietná tanečnica Leona Cowanová si brala Niela Cochrana. Podľa iných zápisov sa k prvej svadbe schýlilo až 31. mája 1919 nad Texasom – slečna Dumontová si brala poručíka Meadeho.

Vrahom je pilot

Správa v časopise Vlasť a svet o vražde obchodíka s briliantmi na palube lietadla, ktorú spáchal tajomník, je akoby vystrihnutá z románu Agaty Christie alebo zo spisov majora Zemana. V roku 1939 písal časopis Nová žena o krásnej hokejistke Mone Friedlanderovej, ktorá sa stala jednou z ôsmych žien vo Veľkej Británii, ktoré sa dostali do špeciálnych leteckých pomocných síl. Mala licenciu navigátorky i pilotky. „Pikošku“ o helikoptérových taxíkov v Amerike, ktoré by mali čo nevidieť prepravovať cestujúcich z letiska do centra Washingtonu, priniesli Letecké noviny v roku 1948.

Nova_zena_1939_c24_s5

Prvú pilotku vzdušných taxíkov predstavuje Nová žena z roku 1939 (č. 24, s. 5)

Bratislavske_noviny_1293_r2_c_51_s1-3

Správy o rozvoji nášho letectva v tlači – Bratislavské noviny : list Československej Národnej Demokracie z 23. marca 1923, roč. II, č. 51, s. 1, 3 (Dostupné aj v Digitálnej knižnici SNK)

Letecke_noviny_c7_1948-04_01_s109

Strohú správu o prvom lete, ktorý znamenal začiatok leteckej pošty medzi Prahou – Bratislavou priniesli Bratislavské noviny č. 51 z roku 1923. O prvom civilnom lete, ktorý bol akýmsi predvojom civilnej československej leteckej dopravy sa tiež denníky nepredháňali. V Leteckých novinách z roku 1948 (1948, č. 7, s. 109) sa dozvedáme, že zatiaľ čo v roku 1923 prepravili Československé aerolínie 23 osôb a 10 kg pošty a nalietali 33 300 km na 330 km dĺžke tratí, v roku 1947 to už bolo 135 699 osôb a 427 187 kg pošty. Na tratiach v dĺžke až 23 650 km mali nalietaných viac ako 5,16 milióna kilometrov.

Sportovy_tyzden_1936-07-07_s1

Prvá žena pilotka Anna Železníková, rodáčka z Malenovíc, pracovala v zlínskom letisku. Svoje lietadlo Zlín XII. poznala dokonale, pretože ho vedela nielen ovládať, ale pomáhala pri výrobe stroja a motora. Austrálii. (Športový týždeň, 7. 7. 1936, s. 1)

Aj takýmito zaujímavosťami si Slovenská národná knižnica spolu s vami pripomenula výročie prvého skutočného letu.