Prvá verejná pitva v réžii Jána Jessenia trvala päť dní

Vedec, doktor, politici i zbojníci – aj takí boli predkovia Jána Jessenia z Turčianskeho Jasena. Slováka, ktorý v Prahe vykonal prvú verejnú pitvu v našich končinách a skončil na popravisku s vytrhnutým jazykom.

jessenius_PP_95_19

Pohľad na Prahu od Václava Holara. (Literárny archív SNK)

Písal sa 8. jún 1600. Možno vonku zúrilo krásne letné počasie a možno rudolfínsku Prahu kropili dažďové kvapky. To už dnes presne nevieme. V jednej z prednáškových ául Karlovej univerzity ležal pod plachtou mŕtvy muž. Zbojník, ktorého pár dní predtým popravili. Okolo neho sa tiesnila snáď tisícka zvedavcov, medzi ktorými nechýbali Tycho de Brahe, Johannes Kepler, kniežatá, urodzené dámy i páni. K mŕtvole pristúpil muž a po úvodných predslovoch vybral z kufríka nástroje a dal sa do práce. Bol to Ján Jessenius, ktorý sa touto prvou verejnou pitvou v českých krajoch navždy zapísal do histórie. Trvalo mu päť dní, kým sval po svale, kosť po kosti a orgán po orgáne vybral z tela a verejnosti objasnil, načo v tele slúži, ako vyzerá, či akú má konzistenciu.

jessenius_SJ_15_4

 Ján Jessenius z Turčianskeho Jasena (Literárny archív SNK)

jessenius_1601_anatomiae_pragae  jessenius_1601_tractatus_de_ossibus

Priebeh prvej verejnej pitvy Jessenius zaznamenal v knihe Pražská pitva z roku 1600. Čitateľovi predkladá jednoduchou a zrozumiteľnou rečou farbistý opis ľudského tela, s popisom funkcií jednotlivých orgánov.

Kniha Traktát o kostiach je písaná ľahkým populárno-náučným štýlom. Je plná prirovnaní a príkladov. Jessenius v nej opísal nielen jednotlivé kosti v tele, ale aj chirurgické úkony či napríklad výrobu a používanie protéz.

jessenius_zoroaster

Filozofické dielo Jána Jessenia – Zoroaster bolo vydané v roku 1593 vo Wittenbergu

Návod k chirurgii - vyvracia dovtedy vžitý názor, že chirurgia nie je veda ani dôstojné povolanie pre lekárov. Naopak, tvrdí, že chirurgia veľmi úzko súvisí s lekárstvom a má pre medicínu veľký význam. Opisoval aj výrobu rôznych protéz – umelých očí, zubov aj údov, používanie chirurgických nástrojov.

Keď Prahu ohrozovala v rokoch 1602 – 1608 morová epidémia, napísal pre svojich priateľov a známych návod Ochrana proti moru, v ktorom sumarizuje poznatky o tejto chorobe. Pôvod choroby vtedy ešte samozrejme nepoznal, ale bol presvedčený, že ide o prenosnú chorobu: chorý – zdravý. Preto odporúčal únik z ohrozenej lokality, dodržiavanie hygieny, zamedzenia prístupu chorých, pitie posilňujúcich nápojov, konzumovanie zeleniny a ovocia v surovom stave.

V spise O krvi sa zaoberal nielen krvou, ale všetkými telesnými „šťavami“ v ľudskom tele. Snažil sa diagnostikovať choroby podľa farby, hustoty a zrážanlivosti krvi.

Pitval na prosbu priateľov

Ján Jessenius vykonal verejnú pitvu na naliehanie svojich priateľov a známych, ktorých si po príchode do Prahy veľmi rýchlo získal. Na tú dobu išlo o veľmi zaujímavé divadlo a malo skôr propagačný účel – oživiť zašlú slávu Karlovej univerzity. Hoci boli pitvy katolíckou cirkvou zakázané, Jessenius bol už vtedy skúsený patológ. Od roku 1594 pôsobil na „protestantskej“ univerzite vo Wittenbergu, kde využíval každú príležitosť na predvádzanie pitevných cvičení študentom.

Mikuláš Dačický z Heslova píše vo svojich pamätiach: “V Praze nějaký doktor, medikus přespolní, chtěje dokonale zvěděti o přirození a oudech člověka vyžádal na právní vrchnosti jednoho zločince k smrti ortelovaného a jedem jej usmrtivše, všecky oudy jeho pořezal a otevřel, a jak co v těle leželo, zvláště žíly, spatřil. Kteréžto umění medikové anatomací jmenují.” (Paměti Mikuláše Dačického z Heslova)

Vesalius_1568_1

 VESALIUS, Andreas. 1568. De Humani Corporis Fabrici Libri Septem. Venetiis, 1568.

 Vesalius_1568_2  Vesalius_1568_3
 Vesalius_1568_4 Vesalius_1568_5

Politici, vedec i zbojníci

Hoci sa Ján Jessenius narodil v poľskom Wroclavi, vždy sa hrdo hlásil k Turcu, konkrétne k rodisku svojho otca – Jasenu, dokonca používal aj rodinný erb. Dokladmi o jeho predkoch sa však pýši aj obec Rakovo – tu sa narodila jeho babka z otcovej strany, Barbora Rakovská. Dedko, Štefan Jesenský, pochádzal z Veľkého Jasena. Ich jedenásty syn Baltazár (1537 – 1600) bol okolo roku 1567 vyslaný hornouhorskými zemanmi do Wroclavi, aby získal financie na boj s Turkami. Tu sa im s manželkou – Martou Schillerovou – narodil 27. decembra 1566 malý Janko. Rod Jesenských bol plný verejne činných ľudí, najmä politicky. Rodu neurobil hanbu ani Jánov bratranec, Izaiáš Jesenský, ktorý bol tiež lekárom a cestovateľom. Ďalší bratranec z druhého kolena, Štefan Karol Jesenský bol významným vedcom. Iných bratrancov z tretieho kolena zrejme veľmi naštval život, pretože sa dali na zboj. Ani vetva z babkinej strany nezaostávala – synovia jej brata boli zrejme nadaní na jazyky: jeden bol spoluprekladateľom Kralickej biblie, druhý bol žiakom a priateľom Leonarda Stockela, ktorý bol autorom najstaršej pedagogickej písomnej pamiatky na Slovensku.

Obrúčka bránila rektorstvu

Jessenius študoval na univerzitách v Lipsku, Padove i vo Wittenbergu, kde sa po rokoch vrátil a pôsobil na katedrách chirurgie, anatómie a botaniky. Až kým ho jeho osobný priateľ, Tycho de Brahe, dvorný astronóm cisára Rudolfa II., nenahovoril na odchod do Prahy. Stovežatá mu síce učarovala, avšak akosi sa mu nedarilo dostať sa do tých najvyšších – cisárskych kruhov. Ani profesorom Karlovej univerzity sa nemohol stať. Nie že by na to nemal skvelé renomé, skúsenosti a vzdelanie. Bránila mu v tom zlatá obrúčka na prste – profesor univerzity totiž musel dodržiavať celibát. A tak v Prahe vykonával lekársku prax, vydával vedecké, filozofické a politické spisy. Keďže ho jeho povesť predchádzala, nemal núdzu ani o urodzených pacientov.

To, čo sa mu nepodarilo v Prahe, podarilo sa mu v roku 1608 – po korunovácii Mateja Habsburského za uhorského kráľa sa Jessenius stal jeho dvorným lekárom a historiografom vo Viedni. Smrť jeho manželky Márie a nespokojnosť so situáciou v Čechách a Uhorsku mu nasadili túlavé topánky a v roku 1613 opúšťa Viedeň a túla sa po Európe. Pokoj našiel po pár rokoch opäť v Prahe. Osirelý prsteník mu umožnil stať sa 16. októbra 1617 rektorom reformujúcej sa Karlovej univerzity. Verejne známy, politicky „proticisársky“ činný a české stavy podporujúci Jessenius sa v roku 1620 dostal aj do Turca, kde navštívil svojich príbuzných. Hoci mal len 53 rokov, jeho život sa pomaly napĺňal.

Popravený a bez jazyka

Po prehratej bitke na Bielej hore ho v Prahe zatkla cisárska armáda, tesne pred Vianocami v roku 1620 ho uväznili. O pol roka neskôr, 21. júna 1621 mu kat Mydlář na Staromestskom námestí vytrhol z úst jazyk a sťal hlavu. Takmer 20 rokov po svojom najslávnejšom čine bolo telo Jána Jessenia rozštvrtené a na výstrahu odbojníkom na mestské hradby povešané.

jessenius_PP_95_17

Archívne materiály dokumentujúce smrť Ján Jessenia a vodcov povstania na Staromestskom námestí
21. júna 1621. (Literárny archív SNK)

 jessenius_PP_95_342  jessenius_PP_95_343

Meč, ktorým popravili 27 českých pánov 21. júna 1621 a husitský kalich, nájdený v Součkovej tehelni v Kolíne. Zoznam popravených českých pánov. (Literárny archív SNK)

jessenius_SJ_15_1