Spoznávate (ne)známe tváre školáčikov?

Viete, ktorá osobnosť sa v detstve preháňala po lúkach, lesoch a dvoroch s bandou svojich kamarátov?

Školské povinnosti pomaly odhodíme spolu so školskou taškou „do kúta“. Deti si oddýchnu od úloh a učenia, rodičia od výroby desiat a vozenia na krúžky, no a učitelia od detí aj rodičov. Po vysvedčení, konečne prichádzajú prázdniny a s nimi čarovné teplé večery, plné zážitkov, na ktoré v dospelosti spomínala aj naša spisovateľská špička.

Poetka Máša Haľamová sa, ako rodáčka z Blatnice, preháňala Gaderskou dolinou. Dievčatko z rodiny šafraníka milovalo prírodu, no veľmi skoro osirela a stala sa chovanicou učiteľky Oľgy Textorisovej, sestry známej botaničky. Po ukončení vysokej školy sa presťahovala do Vysokých Tatier, kde našla nielen svoju životnú lásku, ale naplno popustila uzdu svojej vášni – lyžovaniu. Málokto vie, že predstaviteľka ženskej krehkej lyriky pôsobila na lyžiarskych majstrovstvách sveta 1935 ako rozhodkyňa.

Halamova_SH_3_8_69

Máša Haľamová (1908 – 1995)
(LA SNK, sign. SH 3/8, 3/69)

Už jej ranné detstvo v podjavorinskom kraji ju, takpovediac, zorientovalo v živote. Ten mala krušný, a hoci nemala deti, bol mimoriadne plodný. Reč je o náboženskej literátke a humanitárnej pracovníčke Kristíne Royovej. Jej zásluhy však mnohí, nielen rodáci, no i literárni kritici, nechceli uznať. Preto sa dlho nedostala ani do prehľadových slovníkov spisovateľov. Jej práca však hovorí za ňu. Ako 33-ročná za jedinú noc pri sviečke na povale a na kolenách napísala svoju prvotinu „Bez Boha na svete“. Tá bola ako prvé slovenské dielo preložené do čínštiny a stalo sa jedným z najprekladanejších a najvydávanejších diel Slovenska vo svete. Založila prvú nedeľnú školu pre deti, abstinenčný spolok Modrý kríž, sirotinec, starobinec, nemocnicu… Na poli literatúry, i so svojou sestrou, urobila však ešte jeden prelomový počin. Vydala prvý slovenský spevník duchovných piesní, ktorý vyšiel v roku 1906.

Kristína Royová (1860 - 1936)  (LA SNK, sign. SR 44/123, 44/175)

Kristína Royová (1860 – 1936)
(LA SNK, sign. SR 44/123, 44/175)

Tipli by ste si, že v tomto trochu vzdorovitom pohľade drieme literát, ktorý zapĺňal stránky novín ako píšuci vojnový lekár a neskorší zakladateľ preventívneho zdravotníctva na Slovensku? Rodák z Liptova, Ivan Stodola, okrem behania po tatranských kopcoch trávil čas s ochotníkmi, v divadle a pri hudbe, čo ho ovplyvnilo na celý život. Ako dramatik zanechal výraznú stopu napríklad tragédiou Bačova žena, či milou komédiou Jožko Púčik a jeho kariéra. Vysoko sú hodnotené autobiografie, spomeňme tú o jeho strýkovi – vynálezcovi Aurelovi Stodolovi.

Ivan Stodola (1888 - 1977)  (LA SNK, sign. SS 66/64, 66/25)

Ivan Stodola (1888 – 1977)
(LA SNK, sign. SS 66/64, 66/25)

Zo známeho rodu Jesenských je i chutné krojované dievčatko, tráviace detstvo pod Martinskými hoľami. Výborná klaviristka, Zora Jesenská, sa vypracovala na špičkovú prekladateľku ruskej a anglickej umeleckej literatúry. Jej slovenské preklady Lermontova, Dojstojevského a Šolochova boli mimoriadne cenené. V práci ju inšpirovala Timrava – jej vzdor a zlosť. Jesenská v roku 1968 preložila Pasternakovho Doktora Živaga. Celý náklad chcela vládnuca komunistická garnitúra po uvedení skartovať, no neúspešne – ľudia ho rozchytali doslova ako „teplé rožky“.

Zora Jesenská (1909 - 1972)  (LA SNK, sign. SJ 14/15, 14/44)

Zora Jesenská (1909 – 1972)
(LA SNK, sign. SJ 14/15, 14/44)

Z opačného brehu spisovateľov bol Ján Poničan, ktorý spolu s Clementisom, Sirackým a Okálim založili časopis DAV. Očovskú sirotu od útleho detstva vychovávali príbuzní a vyrástol z neho advokát, básnik, prozaik. Ako prekladateľ zanechal po sebe preklady Moliéra, Schillera, Puškina, Majakovského, Jesenina i Pasternaka. Známa je jeho poéma Divný Janko.

Ján Poničan (1902 - 1978)  (LA SNK, sign. SP 56/19, 56/116)

Ján Poničan (1902 – 1978)
(LA SNK, sign. SP 56/19, 56/116)

Vnímavý a citlivý chlapec nebol stvorený pre prácu advokáta ani úradníka. Okrem toho, že mu dlhotrvajúce pľúcne ochorenie zmarilo štúdium, jeho srdce pišťalo po duchovnej ceste a literatúre. Spisovateľ Július Bárč Ivan si vybral literárny pseudonym od rodného mena svojej mamy (Ivanová). Odborníci ho radia medzi spisovateľov – existencialistov. V tvorbe používal prvky absurdity, fatality a nezmyselnosti o celé štvrťstoročie skôr ako J.P. Sartre. Svoj pozorovací talent naplno zúročil v dráme 3000 ľudí, ktorá rozpráva o krutom živote rodákov – krompašských robotníkov bez práce. Poklonou bezhraničnej a odpúšťajúcej láske sa stala jeho dráma Matka.

Július Barč- Ivan (1909 - 1953)  (LA SNK, sign. SB 9/85, 9/3)

Július Barč- Ivan (1909 – 1953)
(LA SNK, sign. SB 9/85, 9/3)

Spoznali ste naše malé – veľké literárne osobnosti? Pozrite si tiež ďalšie tváre literatúry, ktoré sme vám priblížili v minulých článkoch. Iste vás zaujíma i to, s akými známkami na vysvedčení sa tešili či báli prísť domov Tajovský, Rázus, Smrek či Podjavorinská. Aj o tom sa u nás dočítate.