Nad Tatrou sa blýska je tu s nami od roku 1844

Ústavy sa menia, Slováci ich za uplynulých 100 rokov mali niekoľko. Ale pieseň Nad Tatrou sa blýska, z ktorej sa časom stala štátna hymna, nás sprevádza už od roku 1844 a národ si ju zvolil sám. Slovenská národná knižnica má vo svojom archíve doteraz najstarší autentický zápis našej hymny v pozostalosti Viliama Paulínyho Tótha.

Hymnická pieseň vznikla na prelome rokov 1843/44 a v rukopisnej pozostalosti Viliama Paulíniho – Tótha ju nájdeme pod zápisom: Prešporskí Slováci, budúci Levočané. Jej autorom sa uvádza Janko Matúška, avšak až do roku 1966 sa viedli polemiky, kto je skutočným autorom básne. Po tom, čo odborníci získali pozostalosť Paulínyovskej rodiny, kde bol práve Janko Matúška označený za autora tejto piesne, sa Matúškovo autorstvo potvrdilo.

Ponad_tatrou_blyska_1844_sig_2G-12_1

Pôvodný text dnešnej štátnej hymny, ako ho zveršoval Janko Matúška, zapísal Viliam Paulíny – Tóth.

Ponad_tatrou_blyska_1844_sig_2G-12_2

Slovenská štátna hymna vznikla na veľmi chytľavý nápev piesne Kopala studienku, … v období, kedy Ľudovíta Štúra odvolali z postu námestníka Katedry reči a literatúry československej na bratislavskom evanjelickom lýceu. Jeho študentov to rozhorčilo natoľko, že sa rozhodli odísť z lýcea a doštudovať inde. Pri odchode skupinky 13 študentov do Levoče 5. marca 1848 ich iní študenti – bývalí kolegovia – vyprevádzali práve budúcou slovenskou hymnou.

A odvtedy tu so Slovákmi ostala. V pozmenenej verzii burcovala v revolučných rokoch 1848 – 49, v oboch svetových vojnách či pri vzniku Československa v roku 1918. Ku koncu I. svetovej vojny už znela v zákopoch a zajateckých táboroch oveľa častejšie ako Hej Slováci (1834) či Kto za pravdu horí (1848).

Domova_pokladnica_1851_s241

Po prvýkrát bola hymna vydaná tlačou v roku 1849, v archívoch SNK sa nachádza druhá historická tlač piesne – vo vydaní Domovej pokladnice z roku 1851, kde označenie autora chýba.

Domova_pokladnica_1851_s242

Nad Tatrou sa blýska je známa v niekoľkých verziách, ktoré sa od seba líšia. Súčasťou československej hymny po roku 1918 sa napokon stali prvé verše: Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. Zastavme sa bratia, veď sa ony stratia, Slováci ožijú. V rokoch 1918 – 1938 dokonca existovala oficiálna verzia našej hymny v nemeckom jazyku. Bola určená pre interpretáciu nemeckou národnostnou menšinou, ktorá žila na území Československa.

Po vzniku Slovenskej republiky v roku 1993 bolo zmenené zastavme „sa“ bratia na Matúškovo pôvodné zastavme „ich“ bratia a štátnou hymnou sa stali aj verše, ktoré pôvodná verzia Matúškovej piesne neuvádza:

Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú,
zastavme ich, bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.

To Slovensko naše posiaľ tvrdo spalo,
ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.