Moderné výtvarné umenie Janka Nováka

Zomrel ako 24-ročný skôr, ako sa jeho talent stihol rozvinúť. Aj napriek tomu máme v Literárnom múzeu SNK viac ako 200 jeho kresieb, malieb, ilustrácií a grafík. Janko Novák (1921 – 1944) – jeden z tých mladých a nádejných slovenských umelcov, ktorých tvorbu násilne prerušila smrť v rokoch druhej svetovej vojny.

Aj napriek tomu, ho odborníci zaraďujú na popredné miesto v slovenskom modernom výtvarnom umení. Juraj Fuchs v denníku Práca č. 258 z roku 1974 o ňom píše: „Kresba je plná napätia a dramatického videnia. Kompozícia je bohatá, plná prekvapivých nápadov a senzitívna vo svojom maliarskom výraze. Eruptívny, kultivovaný expresívny prednes s mladistvým elánom iba potvrdzujú, že slovenské moderné výtvarné umenie v ňom stratilo svoju veľkú nádej.“ Vladimír Tomčík v časopise Výtvarný život číslo 7 z roku 1979 vidí jeho prínos najmä v kresbe: „Jej barokizujúca vznetlivosť a ornamentalita spájajú romantickú spontánnosť s uvedomelým racionalizmom. Podnety nachádza u starých majstrov (El Greca, Boscha) a spolu s Vincentom Hložníkom si osvojujú i niektoré barokové kompozičné princípy. Vyznáva predovšetkým symboliku a obrazivosť.“

Foto Novák

Foto rodina

 

 

 

 

 

 

 

Podobizeň Janka Nováka a na rodinnej fotografii: zľava: Mária Nováková, r. Šulcová, matka, Karol Novák, najstarší brat, typograf, Janko Novák, Dušan Novák, právnik, Anton Novák, otec. Zdroj Literárny archív SNK (Prír. č. 11427/1977 + Prír. č. 900/1974)

V zbierkach Literárneho múzea SNK sa nachádzajú návrhy Novákových knižných obálok a ilustrácií napríklad ku knihám Štefana Gráfa Juro Jánošík, Jozefa Cígera Hronského Budatínski Frgáčovči, Jozefa Horáka Oceľový tátoš, Hany Ponickej Hory, ale aj výber z talianskych rozprávok pod názvom Pozdrav z juhu.

Foto Madona s dieťaťomFoto ženy

 

 

 

 

 

 

 

 

Z náboženských motívov sú v Literárnom múzea napr. ceruza Madona s dieťaťom . Najpočetnejšiu kolekciu však  tvoria rôzne skice postáv mužov a žien. ( EX 1077_snlm3598, EX 1160_snlm4073)

Ján Novák sa narodil 21. apríla 1921 v Martine v rodine Antona Nováka, známeho martinského kníhtlačiara. Pán Novák starší bol svetaskúsený človek, nielen tlačil ale aj publikoval v Národných Novinách, Národnom hlásniku a dokonca vydal knižne niekoľko svojich prác. K jeho blízkym spolupracovníkom patril Svetozár Hurban Vajanský, a tak je jasné, že jeho deťom nechýbali kultúrno umelecké podnety. Janko rád čítal, študoval najmä diela Mikoláša Aleša a Josefa Mánesa,  hrával v ochotníckom divadle, hrával aj bábkové divadlo. Ale bol aj náruživý športovec – lyžiar, atlét, turista.

Foto návrh ornamentuFoto návrh ornamentu

 

 

 

 

 

 

 

Návrh ornamentu na vajíčko nakreslil v roku 1933 na výkrese, technikou akvarel a tuš. Návrh je súčasťou súboru výkresov, ktoré pochádzajú z jeho školských čias – mal vtedy 12 rokov. Kresby ornamentov pochádzajú z jeho rannej tvorby.

Na gymnáziu v Turčianskom sv. Martine začal formovať jeho talent maliar a ilustrátor profesor Jaroslav Vodrážka, ktorý tu pôsobil od roku 1923. Po maturite odišiel na Umelecko-priemyselnú školu v Prahe, kde však mohol študovať iba v školskom roku 1938/39. Už v tomto období pracoval pre časopis Slniečko.
Foto ilustrácie rozprávkyFoto ilustrácie rozprávky

 

 

 

 

 

 

 

V roku 1939 vyšiel Výber z talianskych rozprávok, ktoré Janko Novák ilustroval technikou perokresba a tuš. V Literárnom múzeu uchovávame sedem ilustrácií. (IL 5451_snlm10379  + IL 5452_snlm10380)

Rozpad republiky spôsobil, že prestúpil do Bratislavy do Oddelenia kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a svoj talent zdokonaľoval pod vedením profesorov Jozefa Kostku a Jána Mudrocha. Po nútenom odchode profesora Mudrocha odchádzajú aj niektorí jeho študenti, medzi nimi aj Janko Novák. V rokoch 1942 – 43 absolvoval štipendijný pobyt na grafickej akadémii v Lipsku, kde na vlastné oči videl „dokonalosť“ umenia a pomery, ktoré vládli v Tretej ríši. V ríši ideológia kontrolovala a diktovala podmienky aj v umení a do smetného koša s nápisom „zdegenerované umenie“ zmietla prakticky všetko od impresionizmu v maľbe až po rozvíjajúcu sa modernú hudbu.To len umocnilo jeho proslovanskú a protinemeckú orientáciu v tvorbe.

Od roku 1941 pôsobil v Martine, kde ako grafik a ilustrátor spolupracoval s Maticou slovenskou. Tu ho zastihlo aj Slovenské národné povstanie. Najskôr robil spojku medzi martinskými odbojármi a partizánmi v Sklabini, neskôr sa pridal ku jednotkám na Martinských holiach. Terén poznal ako vlastnú dlaň, no aj napriek tomu sa mu stalo miesto pri Flochovej chate, ktorá na Holiach vyrástla v roku 1933, osudnou. Roman Cílek, autor článku Podobal se sopce v klidu, ktorý vyšiel v Učiteľských novinách v roku 1987 opisuje jeho smrť ako tichú: „Prekážal im a streľbou sa nechceli prezradiť. Tmou sa zalesklo ostrie noža.“ – nemeckí prieskumníci išli zakresliť postavenie partizánov a Janko bol akurát na stráži.
Foto skice

 

 

 

 

 

 

 

Jedna zo skíc ku knihe Štefana Gráfa Juro Jánošík, ceruza, tuš 1935-1942. (EX 1021_Graf_snlm3551)

Janka Nováka opisuje ako veľmi citlivého človeka, tichého, nevtieravého, ktorý miloval svoju starú mamu a s ktorou sa veľmi často túlali po prírode. Mali svoje obľúbené miesta, kde doslova „poznali každý záchvev stebielka a každý zvuk zvery“. Pôvodom bola Češka a preto bol Jankov slovník akousi kombináciou češtiny a slovenčiny, čo „kantorov na gymnáziu privádzalo doslova k zúfalstvu.“  Práve ona bola tou osobou, o ktorú sa intenzívne staral v čase blížiaceho sa príchodu Nemcov do Martina a srdce mu nedovolilo opustiť ju. Ako spomína Novákov bratranec v článku Podobal se sopce v klidu, „až keď ho prišiel vystriedať starší brat, mohol odísť….. nedokázal na Nemcov čakať.“ V tom čase pomáhal sklabinským partizánom a 21. septembra odišiel na Martinské hole, aby bol užitočný pre iných. Janko Novák zomrel 3. októbra 1944 neďaleko Flochovej chaty, ako 24 ročný veľmi talentovaný maliar, grafik, ilustrátor. Len pre zaujímavosť – dňa 30. októbra 1944 Nemci vypálili všetky objekty a chaty na Martinských holiach.
Foto pamätníka
Náhrobný pomník športovca Janka Nováka na Martinských holiach.

Keďže zahynul tam, kde najradšej trávil svoj čas – na Martinských holiach, práve tam je aj miesto jeho posledného odpočinku.

Memoriál Janka Nováka
Priaznivci lyžovania sa po vojne rozhodli, uctiť si pamiatku svojho kamaráta pretekmi v zjazde. Prvého ročníka sa zúčastnilo vyše 110 pretekárov – reprezentantov obnovenej republiky. Veľmi skoro si pretek vybudoval významné postavenie v Československu i na medzinárodnom poli. Stal sa jedným z najstarších lyžiarskych pretekov v alpskom lyžovaní. V roku 2000 bol 49. ročník memoriálu žiaľ na dlhých 18 rokov posledným ročníkom. V roku 2018 sa podarilo uskutočniť 50. ročník.
Foto kresby krajiny 2021_04_20_EX_1134_snlm4077Ako väčšina maliarov aj on skúšal kresbu krajiny, zátišia a aktov.