Mince aj skala nesú meno Ľudovíta Štúra

Alebo vydajte sa cez prázdniny na výlet po stopách dejateľa

Ludovit Stur

Sochy, obrazy, námestia, ulice, nábrežia, parky – to sú bežné „veci“, ktoré nesú názov či podobu Ľudovíta Štúra a ich navštívením vám letné prázdniny ubehnú ako voda. A to doslova, pokiaľ sa vydáte po jeho stopách na Štúrovu skalu alebo až do nemeckého mesta Halle. Cestovať však možno aj prstom po mape alebo albume poštových známok, medailí a vyznamenaní, mincí či bankoviek, ktorými si uctievame pamiatku nášho jazykovedca, politika, spisovateľa.

Poďte s nami na zaujímavý výlet za osobnosťou Ludevíta Štúra.

2015-06-17_Stur-na_cestach

Na Slovensku hádam ani neexistuje mesto, v ktorom by niečo nepripomínalo Ľudovíta Štúra. Podobné orientačné tabule s názvom ulice či námestia nájdete v mnohých mestách…

Stur_ulica_Zilina

Zrejme prvým spôsobom, ktorým si ho uctili, bolo, že jeho priezviskom pomenovali bielokarpatské skalné bralo v chotári obce Kostolné, na ktoré Štúr vystúpil v rokoch 1848-49. Koncom novembra 1872 odhalili v Modre náhrobný pomník, na ktorý slovenskí národovci zorganizovali celoštátnu peňažnú zbierku už krátko po Ľudovítovej smrti.

stur_nahrobok_k_19-169

Pôvodný náhrobný pomník Ľ. Štúra na cintoríne v Modre.
(LA SNK, sign. K 19/169)

 stur_nahrobok_322-1992

Náhrobný pomník Ľ. Štúra na cintoríne v Modre
so sochou „Slovenská jar“. Autor: Jozef Kostka, 1964.  (LA SNK, sign. 322/1992)

Ako túto veľkú osobnosť zachytili maliari? (potréty a ich reprodukcie z fondov SNK)

Stur_Ludovit_O_202_LM_SNK_1

Portrét Ľudovíta Štúra vytvorený v r. 1873 Jozefom Božetechom Klemensom na objednávku Matice slovenskej, sa stal najznámejším a teda i “verným” obrazom tejto významnej osobnosti. Obraz vznikol na tú dobu za pomerne vysokú sumu – 48 zlatých (guldenov). Hoci v Národnej dvorane Matice slovenskej visel iba dva roky, po násilnom zatvorení Matice slovenskej uhorskou vládou v roku 1875 sa obraz zachoval a dnes je súčasťou expozície Literárneho múzea SNK  (sign. O 202).

Ďalšie portréty Ľudovíta Štúra z fondov Literárneho archívu SNK (LA SNK) alebo spoznali by ste Ludevíta?

Stur_k_19-1

Reprodukcia olejomaľby od Štefana Straku, 1928,
reprod. (LA SNK, sign. K 19/1)

Stur_k_19-2

Olejomaľba od Jozefa Hanulu, 1935, reprod.
(sign. K 19/2)

Stur_k_19-5

Kresba od Vojtecha Stašíka, reprod.
(sign. K 19/5)

Stur_k_19-6

Litografia od českého litografa Františka Kolářa
s rukopisným textom a podpisom Ľ. Štúra, 1861.
Kolácia: Litografia, čb., 44 x 30 cm (sign. K 19/6)

Stur_k_19-64

Litografia od srbského litografa Anastaza
Jovanovica, 1848, reprod. (sign. K 19/64)

Stur_k_19-192

Kresba od Maxa Švabinského podľa litografie
F. Kolářa. (sign. K 19/192)

Stur_k_19-248

Olejomaľba od Františka Šestáka, 1983,
reprod. (sign. K 19/248)

Stur_k_19-246

Kresba od Cyrila Urbana, 1984,
reprod. (sign. K 19/246)

Širšie možnosti pripomínania si významných predstaviteľov nášho národa priniesol vznik Československa v roku 1918, kedy po celom Slovensku vznikal rad ďalších pamätníkov na počesť Štúra. Prvým pomníkom sa môžu pochváliť Bánovce nad Bebravou – odhalili ho 30. augusta 1936 na počesť celej štúrovskej rodiny, ktorá našla v mestečku zaľúbenie a spojila s ním svoje životy. Podľa umeleckých kritikov je práve tento pomník jedným za najvydarenejších.

Súsošie Štúrovcov, Pospíšil, J., Bánovce nad Bebravou, 1936

Súsošie s čelnou postavou Ľ. Štúra v Bánovciach nad Bebravou.
Autor súsošia: Jozef Pospíšil, 1936. Datovanie fotografie: 1965 (LA SNK, sign. K 19/199)

stur_k_19-219

Busta Ľ. Štúra. Autor: Jozef Pospíšil.
(LA SNK, sign. K 19/219)

stur_k_19-262, Uhrovec

Pamätný pomník s bustou Ľ. Štúra v Uhrovci.
Autor: Jozef Pospíšil. (LA SNK, sign. K 19/262)

stur_k_19-163

Socha Ľ. Štúra. Autor: Vojtech Matušinec.
(LA SNK, sign. K 19/193)

stur_k_19-260, Levoča

Pamätný pomník so sochou Ľ. Štúra v Levoči.
Autor: Fraňo Gibala, 1949. (LA SNK, sign. K 19/260)

stur_k_19-180, Modra

Pamätný pomník Ľ. Štúra v Modre. Vpravo -
J. M. Hurban, M. M. Hodža a J. Francisci,
vľavo – slovenskí dobrovoľníci. Autor:
Frico Motoška, 1938. (LA SNK, sign. K 19/180)

stur_k_19-251, Bratislava

Súsošie štúrovcov s čelnou sochou
Ľ. Štúra v Bratislave.
Autor: Tibor Bártfay, Ivan Salay, 1973.
(LA SNK, sign. K 19/251)

stur_k_19_220

Socha Ľ. Štúra. Autor: Fraňo Štefunko.
(LA SNK, sign. K 19/220, LM SNK)

stur_k_19-221_1stur_k_19-221_2

Medaila Ľ. Štúra (averz a reverz).
Autor: Ján Kulich. (LA SNK, sign. K 19/221)

 stur_ludovit_bratislava_julssav

Busta Ľ. Štúra na budove Jazykovedného
ústavu Ľ. Štúra SAV v Bratislave.
Autor: Alexander Ilečko.

 stur_ludovit_liptovsky_mikulas

Socha Ľudovíta Štúra v Liptovskom Mikuláši.
Autor: Ladislav Snopek.

stur_ludovit_zilina_1

Socha Ľudovíta Štúra v Žiline.
Autor: Ladislav Berák.

stur_ludovit_zvolen

Busta Ľudovíta Štúra vo Zvolene.
Autor: Ján Kulich a Ing. arch. Jozef Ladko, 1966.

Akú hodnotu má meno Štúr vo svete financií a cenín (bankovky, mince a ceniny)

Prvé bankovky s podobou nášho jazykovedca sa dostala do obehu 26. októbra 1944 a mala hodnotu 10 korún. Tlačili sa v martinskej tlačiarni Neografia a kvôli vypuknutiu Slovenského národného povstania sa dostali do obehu až koncom októbra. Bankovky platili do 31. 10. 1945, kedy boli dekrétom o ustanovení jednotnej československej meny – koruny, nahradené novými, československými bankovkami. Odvtedy mala bankovka s portrétom Ľ. Štúra hodnotu 50 korún československých (bankovky od roku 1987), v rokoch 1993 a 1996 aj 500-korún. Dnes sú bankovky vyhľadávaným a ceneným artiklom pre zberateľov, či nadšencov histórie, ale aj dokladom umeleckej a technickej vyspelosti svojich tvorcov.

Stur_Ludovit_bankovka_10_ks

Bankovka vydaná počas existencie Slovenského štátu (1944) – nominálna hodnota 10 korún slovenských

Stur_Ludovit_bankovka_50_kcs

Bankovka s obrazom Ľudovíta Štúra a nominálnou hodnotou 50 korún československých
(50 Kčs, 1987, autori: A. Brunovský, V. Fajt)

Stur_Ludovit_bankovka_500_skk

Bankovka s obrazom Ľudovíta Štúra a nominálnou hodnotou 500 korún slovenských
(500 SKK, 1993, autori: J. Bubák, V. Fajt)
Zdroj: Národná banka Slovenska, www.nbs.sk

stur_k_19-222_1 stur_k_19-222_2

Pamätná 500 Kčs minca (averz a reverz), vydaná pri príležitosti 125. výročia úmrtia Ľ. Štúra.
Autor: Ján Kulich, 1981 (LA SNK, sign. K 19/222)

Stur_Ludovit_znamka_3 Stur_Ludovit_znamka_

Aj prvá poštová známka s portrétom nášho jazykovedca vyšla počas Slovenského štátu. V roku 1943 bola vydaná ako súčasť série portrétov – Štúr, Rázus, Hlinka a mala hodnotu 80 halierov. Najviac sa ale pomenúvalo po Štúrovi v roku 1956, pri príležitosti 100. výročia jeho smrti. Portrét Ľ. Štúra na známke z tohto roku navrhol Max Švabinský.

Od výtvarných spracovaní sa presunieme k nehnuteľným pamiatkam, ktoré sú spojené so životom a dielom Ľudovíta Štúra aj aj počas prázdnin si precvičíme zemepis – ten literárny.

Kde všade ešte môžete ísť po stopách Ľudovíta Štúra? (pamätné domy a miesta)

Zákon Slovenskej národnej rady o kultúrnych pamiatkach z roku 1958 napríklad vyhlásil jeho rodný dom v Uhrovci a budovu bývalého evanjelického lýcea v Bratislave, kde študoval, za národné kultúrne pamiatky.

stur_k_19-186

Rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci – národná kultúrna pamiatka (LA SNK, sign. K 19/186)

stur_k_19_167 stur_k_19-244

Pamätná tabuľa (odhalená 18. júna 1926) a interiér Literárneho múzea Ľ. Štúra v rodnom dome v Uhrovci na fotografiách z r. 1965 a 1974 (LA SNK, sign. K 19/167, 244).

stur_19_70_pam_tabula_Devin_1836

Pamätná tabuľa na brale Devínskeho hradu, slávnostne odhalená 24. apríla 1936, pripomína výlet štúrovcov na Devín. Autor reliéfu: Jozef Pospíšil. (LA SNK, sign. K 19/70)

 stur_k_19-338 stur_k_19-214

Pamätné tabule v Prešporku – Bratislave: bronzový reliéf od Jozef Pospíšila na Štúrovej ulici a pamätná tabuľa na dome, kde pôvodne stál Fernolayov dom s redakciou Slovenských národných novín.
(LA SNK, sign. K 19/338, 214)

stur_k_19_177

Pamätná tabuľa s reliéfom Ľ. Štúra na budove mestského domu vo Zvolene, kde Štúra zvolili za poslanca uhorského smenu. Slávnostne odhalená 28. októbra 1935. Autor reliéfu: Jozef Pospíšil. (LA SNK, sign. K 19/177)

stur_k_19-339 stur_k_19-18

Pamätná tabuľa na budove fary v Košiciach, kde sa stretli vedúci predstavitelia slovenského národa Ľudovít Štúr a Jonáš Záborský a rokovali o národnom programe Slovákov. Autor reliéfu: Juraj Bartusz.
(LA SNK, sign. K 19/339)
Pamätná tabuľa na budove fary v Čadci, kde sídlila Národná rada Slovenska. Autor reliéfu: Vojtech Ihriský. (LA SNK, sign. K 19/18)

stur_k_19_173  stur_k_19_213

Dom v Modre, v ktorom Ľ. Štúr býval v r. 1850-1856 a pamätná tabuľa Ľ. Štúra a Karola Štúra na budove bývalej evanjelickej fary v Modre. (LA SNK, sign. K 19/173, 213)

stur_k_19_217

Kaštieľ v Zemianskom Podhradí, kde sa Ľudovít Štúr zoznámil s Adelou Ostrolúckou a jej otcom Mikulášom. (LA SNK, sign. K 19/217)

stur_k_19-224

Bývalá Veštíkova horáreň pri Modre s pamätnou tabuľou, z ktorej tamojší horár previedol Štúra do bezpečia, keď bol na neho vydaný zatykač. Datovanie: 1968 (LA SNK, sign. K 19/224)

 stur_k_19-13 stur_k_19-212

Štúrov strom – jedlý gaštan a Štúrova lavička, obľúbené miesto Ľ. Štúra v Holombeckej doline pri Modre. (LA SNK, sign. K 19/13, K 19/212)

stur_k_19_172

Pamätný pomník neďaleko Modry na mieste, kde sa Štúr postrelil. (LA SNK, sign. K 19/172)

stur_k_19-174  stur_k_19-175

Emreszovský dom v Modre, kde Ľ. Štúr zomrel, s pamätnou tabuľou, ktorá bola slávnostne odhalená 14. októbra 1956. (LA SNK, sign. K 19/174, 175)

 stur_k_19-231 stur_k_19-239

Budova Múzea Ľ. Štúra v Modre a časť literárnej expozície z r. 1978 (LA SNK, sign. K 19/231, 239)

stur_k_19-205  stur_k_19-206  stur_k_19-208

Interiér Pamätnej izby v tzv. Emreszovskom dome v Modre, v ktorej Štúr zomrel. Dnes súčasť Múzea Ľudovíta Štúra v Modre. Fotografie z r. 1965 (LA SNK, sign. K 19/205 – 208)

Zaujímavé je, že pamiatku Ľ. Štúra si nepripomíname iba na Slovensku, ale aj v Nemecku. Ako dôkaz družby medzi univerzitami Komenského v Bratislave a Martina Luthera v Halle-Wittenbergu, bola v Halle pomenovaná jedna z ulíc: Ludwig-Štúr-Straße.

Stur_Ludovit_Halle_ulica

Ludwig-Stur-Straße, Halle, Nemecko. Zdroj: Google Maps

Okrem hmotných pripomienok alebo pamätných miest ale meno Ľ. Štúra nosí aj iná pocta. Dva roky po vzniku Slovenskej republiky (1993) začal prezident SR na návrhy vlády prepožičiavať vysoké štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra. Môžu ho získať občania SR, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu a ľudské práva, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky alebo za mimoriadne významné zásluhy v oblasti politiky, riadenia a správy štátu, rozvoja národného hospodárstva, vedy a techniky, kultúry, umenia, školstva, športu a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena našej republiky v zahraničí. Dnes sa udeľuje rad občiansky a rad vojenský, pričom každý z nich má tri triedy.

 vyznamenanie_rad_LS_1_triedy_nrsr stur_vyznamenanie_rad_LS_2_triedy_nrsr  stur_vyznamenanie_rad_LS_3_triedy_nrsr

Vyznamenania – Rad Ľudovíta Štúra I., II. a III. triedy – Zákon NRSR č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky

Predstavili sme Vám aspoň výber z toho, čo nám pripomína Ľudovíta Štúra – osobnosť slovenskej jazykovedy, pedagogiky, publicistiky, politiky ale i poézie… Kým sa ale rozídeme vo všetky sveta nášho kraje, poznávať túto aj ostatné naše osobnosti, pripomeňme si Ludevíta i jeho Pripomienkou (1850) zo zbierky Spevy a piesne:

Spevy a Piesne Ludevita Štura - Prešporok - 1853

Spevy a Piesne Ludevita Štúra – Prešporok – 1853