Mince aj skala nesú meno Ľudovíta Štúra
Alebo vydajte sa cez prázdniny na výlet po stopách dejateľa
Sochy, obrazy, námestia, ulice, nábrežia, parky – to sú bežné „veci“, ktoré nesú názov či podobu Ľudovíta Štúra a ich navštívením vám letné prázdniny ubehnú ako voda. A to doslova, pokiaľ sa vydáte po jeho stopách na Štúrovu skalu alebo až do nemeckého mesta Halle. Cestovať však možno aj prstom po mape alebo albume poštových známok, medailí a vyznamenaní, mincí či bankoviek, ktorými si uctievame pamiatku nášho jazykovedca, politika, spisovateľa.
Poďte s nami na zaujímavý výlet za osobnosťou Ludevíta Štúra.
Na Slovensku hádam ani neexistuje mesto, v ktorom by niečo nepripomínalo Ľudovíta Štúra. Podobné orientačné tabule s názvom ulice či námestia nájdete v mnohých mestách…
Zrejme prvým spôsobom, ktorým si ho uctili, bolo, že jeho priezviskom pomenovali bielokarpatské skalné bralo v chotári obce Kostolné, na ktoré Štúr vystúpil v rokoch 1848-49. Koncom novembra 1872 odhalili v Modre náhrobný pomník, na ktorý slovenskí národovci zorganizovali celoštátnu peňažnú zbierku už krátko po Ľudovítovej smrti.
Pôvodný náhrobný pomník Ľ. Štúra na cintoríne v Modre. |
Náhrobný pomník Ľ. Štúra na cintoríne v Modre |
Ako túto veľkú osobnosť zachytili maliari? (potréty a ich reprodukcie z fondov SNK)
Portrét Ľudovíta Štúra vytvorený v r. 1873 Jozefom Božetechom Klemensom na objednávku Matice slovenskej, sa stal najznámejším a teda i “verným” obrazom tejto významnej osobnosti. Obraz vznikol na tú dobu za pomerne vysokú sumu – 48 zlatých (guldenov). Hoci v Národnej dvorane Matice slovenskej visel iba dva roky, po násilnom zatvorení Matice slovenskej uhorskou vládou v roku 1875 sa obraz zachoval a dnes je súčasťou expozície Literárneho múzea SNK (sign. O 202).
Ďalšie portréty Ľudovíta Štúra z fondov Literárneho archívu SNK (LA SNK) alebo spoznali by ste Ludevíta?
Reprodukcia olejomaľby od Štefana Straku, 1928, |
Olejomaľba od Jozefa Hanulu, 1935, reprod. |
Kresba od Vojtecha Stašíka, reprod. |
Litografia od českého litografa Františka Kolářa |
Litografia od srbského litografa Anastaza |
Kresba od Maxa Švabinského podľa litografie |
Olejomaľba od Františka Šestáka, 1983, |
Kresba od Cyrila Urbana, 1984, |
Širšie možnosti pripomínania si významných predstaviteľov nášho národa priniesol vznik Československa v roku 1918, kedy po celom Slovensku vznikal rad ďalších pamätníkov na počesť Štúra. Prvým pomníkom sa môžu pochváliť Bánovce nad Bebravou – odhalili ho 30. augusta 1936 na počesť celej štúrovskej rodiny, ktorá našla v mestečku zaľúbenie a spojila s ním svoje životy. Podľa umeleckých kritikov je práve tento pomník jedným za najvydarenejších.
Súsošie s čelnou postavou Ľ. Štúra v Bánovciach nad Bebravou.
Autor súsošia: Jozef Pospíšil, 1936. Datovanie fotografie: 1965 (LA SNK, sign. K 19/199)
Busta Ľ. Štúra. Autor: Jozef Pospíšil. |
Pamätný pomník s bustou Ľ. Štúra v Uhrovci. |
Socha Ľ. Štúra. Autor: Vojtech Matušinec. |
Pamätný pomník so sochou Ľ. Štúra v Levoči. |
Pamätný pomník Ľ. Štúra v Modre. Vpravo - |
Súsošie štúrovcov s čelnou sochou |
Socha Ľ. Štúra. Autor: Fraňo Štefunko. |
 
Medaila Ľ. Štúra (averz a reverz). |
Busta Ľ. Štúra na budove Jazykovedného |
Socha Ľudovíta Štúra v Liptovskom Mikuláši. |
Socha Ľudovíta Štúra v Žiline. |
Busta Ľudovíta Štúra vo Zvolene. |
Akú hodnotu má meno Štúr vo svete financií a cenín (bankovky, mince a ceniny)
Prvé bankovky s podobou nášho jazykovedca sa dostala do obehu 26. októbra 1944 a mala hodnotu 10 korún. Tlačili sa v martinskej tlačiarni Neografia a kvôli vypuknutiu Slovenského národného povstania sa dostali do obehu až koncom októbra. Bankovky platili do 31. 10. 1945, kedy boli dekrétom o ustanovení jednotnej československej meny – koruny, nahradené novými, československými bankovkami. Odvtedy mala bankovka s portrétom Ľ. Štúra hodnotu 50 korún československých (bankovky od roku 1987), v rokoch 1993 a 1996 aj 500-korún. Dnes sú bankovky vyhľadávaným a ceneným artiklom pre zberateľov, či nadšencov histórie, ale aj dokladom umeleckej a technickej vyspelosti svojich tvorcov.
Bankovka vydaná počas existencie Slovenského štátu (1944) – nominálna hodnota 10 korún slovenských
Bankovka s obrazom Ľudovíta Štúra a nominálnou hodnotou 50 korún československých
(50 Kčs, 1987, autori: A. Brunovský, V. Fajt)
Bankovka s obrazom Ľudovíta Štúra a nominálnou hodnotou 500 korún slovenských
(500 SKK, 1993, autori: J. Bubák, V. Fajt)
Zdroj: Národná banka Slovenska, www.nbs.sk
 |
 |
Pamätná 500 Kčs minca (averz a reverz), vydaná pri príležitosti 125. výročia úmrtia Ľ. Štúra.
Autor: Ján Kulich, 1981 (LA SNK, sign. K 19/222)
 |
 |
Aj prvá poštová známka s portrétom nášho jazykovedca vyšla počas Slovenského štátu. V roku 1943 bola vydaná ako súčasť série portrétov – Štúr, Rázus, Hlinka a mala hodnotu 80 halierov. Najviac sa ale pomenúvalo po Štúrovi v roku 1956, pri príležitosti 100. výročia jeho smrti. Portrét Ľ. Štúra na známke z tohto roku navrhol Max Švabinský.
Od výtvarných spracovaní sa presunieme k nehnuteľným pamiatkam, ktoré sú spojené so životom a dielom Ľudovíta Štúra aj aj počas prázdnin si precvičíme zemepis – ten literárny.
Kde všade ešte môžete ísť po stopách Ľudovíta Štúra? (pamätné domy a miesta)
Zákon Slovenskej národnej rady o kultúrnych pamiatkach z roku 1958 napríklad vyhlásil jeho rodný dom v Uhrovci a budovu bývalého evanjelického lýcea v Bratislave, kde študoval, za národné kultúrne pamiatky.
Rodný dom Ľudovíta Štúra v Uhrovci – národná kultúrna pamiatka (LA SNK, sign. K 19/186)
Pamätná tabuľa (odhalená 18. júna 1926) a interiér Literárneho múzea Ľ. Štúra v rodnom dome v Uhrovci na fotografiách z r. 1965 a 1974 (LA SNK, sign. K 19/167, 244).
Pamätná tabuľa na brale Devínskeho hradu, slávnostne odhalená 24. apríla 1936, pripomína výlet štúrovcov na Devín. Autor reliéfu: Jozef Pospíšil. (LA SNK, sign. K 19/70)
 |
 |
Pamätné tabule v Prešporku – Bratislave: bronzový reliéf od Jozef Pospíšila na Štúrovej ulici a pamätná tabuľa na dome, kde pôvodne stál Fernolayov dom s redakciou Slovenských národných novín.
(LA SNK, sign. K 19/338, 214)
Pamätná tabuľa s reliéfom Ľ. Štúra na budove mestského domu vo Zvolene, kde Štúra zvolili za poslanca uhorského smenu. Slávnostne odhalená 28. októbra 1935. Autor reliéfu: Jozef Pospíšil. (LA SNK, sign. K 19/177)
 |
 |
Pamätná tabuľa na budove fary v Košiciach, kde sa stretli vedúci predstavitelia slovenského národa Ľudovít Štúr a Jonáš Záborský a rokovali o národnom programe Slovákov. Autor reliéfu: Juraj Bartusz.
(LA SNK, sign. K 19/339)
Pamätná tabuľa na budove fary v Čadci, kde sídlila Národná rada Slovenska. Autor reliéfu: Vojtech Ihriský. (LA SNK, sign. K 19/18)
 |
 |
Dom v Modre, v ktorom Ľ. Štúr býval v r. 1850-1856 a pamätná tabuľa Ľ. Štúra a Karola Štúra na budove bývalej evanjelickej fary v Modre. (LA SNK, sign. K 19/173, 213)
Kaštieľ v Zemianskom Podhradí, kde sa Ľudovít Štúr zoznámil s Adelou Ostrolúckou a jej otcom Mikulášom. (LA SNK, sign. K 19/217)
Bývalá Veštíkova horáreň pri Modre s pamätnou tabuľou, z ktorej tamojší horár previedol Štúra do bezpečia, keď bol na neho vydaný zatykač. Datovanie: 1968 (LA SNK, sign. K 19/224)
 |
 |
Štúrov strom – jedlý gaštan a Štúrova lavička, obľúbené miesto Ľ. Štúra v Holombeckej doline pri Modre. (LA SNK, sign. K 19/13, K 19/212)
Pamätný pomník neďaleko Modry na mieste, kde sa Štúr postrelil. (LA SNK, sign. K 19/172)
 |
 |
Emreszovský dom v Modre, kde Ľ. Štúr zomrel, s pamätnou tabuľou, ktorá bola slávnostne odhalená 14. októbra 1956. (LA SNK, sign. K 19/174, 175)
 |
 |
Budova Múzea Ľ. Štúra v Modre a časť literárnej expozície z r. 1978 (LA SNK, sign. K 19/231, 239)
 |
 |
 |
Interiér Pamätnej izby v tzv. Emreszovskom dome v Modre, v ktorej Štúr zomrel. Dnes súčasť Múzea Ľudovíta Štúra v Modre. Fotografie z r. 1965 (LA SNK, sign. K 19/205 – 208)
Zaujímavé je, že pamiatku Ľ. Štúra si nepripomíname iba na Slovensku, ale aj v Nemecku. Ako dôkaz družby medzi univerzitami Komenského v Bratislave a Martina Luthera v Halle-Wittenbergu, bola v Halle pomenovaná jedna z ulíc: Ludwig-Štúr-Straße.
Ludwig-Stur-Straße, Halle, Nemecko. Zdroj: Google Maps
Okrem hmotných pripomienok alebo pamätných miest ale meno Ľ. Štúra nosí aj iná pocta. Dva roky po vzniku Slovenskej republiky (1993) začal prezident SR na návrhy vlády prepožičiavať vysoké štátne vyznamenanie - Rad Ľudovíta Štúra. Môžu ho získať občania SR, ktorí sa mimoriadnym spôsobom zaslúžili o demokraciu a ľudské práva, obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky alebo za mimoriadne významné zásluhy v oblasti politiky, riadenia a správy štátu, rozvoja národného hospodárstva, vedy a techniky, kultúry, umenia, školstva, športu a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena našej republiky v zahraničí. Dnes sa udeľuje rad občiansky a rad vojenský, pričom každý z nich má tri triedy.
 |
 |
 |
Vyznamenania – Rad Ľudovíta Štúra I., II. a III. triedy – Zákon NRSR č. 522/2008 Z. z. o vyznamenaniach Slovenskej republiky
Predstavili sme Vám aspoň výber z toho, čo nám pripomína Ľudovíta Štúra – osobnosť slovenskej jazykovedy, pedagogiky, publicistiky, politiky ale i poézie… Kým sa ale rozídeme vo všetky sveta nášho kraje, poznávať túto aj ostatné naše osobnosti, pripomeňme si Ludevíta i jeho Pripomienkou (1850) zo zbierky Spevy a piesne:
Spevy a Piesne Ludevita Štúra – Prešporok – 1853