Mauglího priniesla na Slovensko Margita Pauliny-Tóthová

Slovenská národná knižnica má unikátny autogram skúpeho Kiplinga

Kniha džungle a Mauglího dobrodružstvá sú detstvom mnohých z nás. Málokto však pozná príbeh ich príchodu z Indie cez Anglicko až na Slovensko. Pri príležitosti Dňa anglického jazyka (23. apríl) poďte spolu so Slovenskou národnou knižnicou po stopách jedného z najčarovnejších príbehov pre deti.

Kipling_Pauliny-Tothova_Z_indickych_chrasti_1921_prebal

Slovenská národná knižnica má vo svojom fonde aj túto lahôdku. Prvé slovenské knižné vydanie Knihy džungle z roku 1921. Vypožičať si ju môžete cez Online katalóg SNK, Zdroj: SNK

 

Britský spisovateľ, rodák z indického Bombaja, Rudyard Kipling uviedol svoju Knihu džungle v roku 1894. O rok neskôr uzrelo svetlo sveta pokračovanie Druhá kniha džungle. Spomedzi siedmich poviedok prvej knihy tvorili tri dominantnú zápletku o ľudskom mláďati Mauglím. V pokračovaní ich bolo spolu päť. Dnes si postavičku malého nezbedníka pamätáme najmä vďaka animovanej klasike Walta Disneyho z roku 1967, no na začiatku minulého storočia očaril slovenskú spisovateľku Margitu Pauliny-Tóthovú predovšetkým zvláštnym príbehom. Veď vlkmi vychovaného chlapca učili zákonom džungle atypickí kamaráti – medveď Balú a čierny panter Bagíra. Naprieč obidvomi knihami prežíva chlapec neuveriteľné zážitky. Tie podporujú v origináli tiež zaujímavé ilustrácie. Spisovateľovi ich do knihy vytvoril jeho otec John, ktorý bol maliar. Jemu Rudyard vďačil aj za to, že svoje skoré detstvo a dotyky s divočinou prežil v Britmi kolonizovanej Indii na vlastnej koži. Otec s mladou rodinou tam odišiel budovať kariéru v štátnej službe.

Ale späť k Mauglímu. Slovenská prekladateľka sa šikovne pustila do tlmočenia príbehov o Mauglím ešte v roku 1912. V roku 1921 žiadala Rudyarda Kiplinga, to už mimochodom prvému britskému nositeľovi Nobelovej ceny za literatúru písala po tretíkrát, o zvolenie prekladov ďalších jeho prác. Predošlé listy boli bez Kiplingovej reakcie. Do tohto listu, ktorý je súčasťou osobného fondu autorky v Literárnom archíve SNK, však pridala i dôležité zdôvodnenie svojich snáh:

Literatúra je v našej krajine stále v plienkach, a preto chceme našim deťom ponúknuť knihy, ktoré budú cibriť ich vkus.

 List Margity Pauliny-Tóthovej spisovateľovi Rudyardovi Kiplingovi , 1921. Zdroj: LA SNK List Margity Pauliny-Tóthovej spisovateľovi Rudyardovi Kiplingovi , 1921. Zdroj: LA SNK

List Margity Pauliny-Tóthovej spisovateľovi Rudyardovi Kiplingovi z 19. novembra 1921.
Zdroj: Literárny archív SNK, sign. 2 I 2

A keďže bola matkou, svoje dôvody šikovne doplnila o silné osobné svedectvo:

Keď boli moji chlapci malí a zaujímali sa o rozprávky, bola som v nedostatku príbehov v slovenčine nútená siahnuť a prerozprávať im príbehy z anglických a nemeckých kníh. Žiadneho hrdinu si tak úprimne nezamilovali ako práve Mauglího.

Prekladateľka Margita Pauliny-Tóthová so svojimi synmi Viliamom, Iljom, Platonom a Jánom. Zdroj: LA SNK, sign. SP 13/15

Prekladateľka Margita Pauliny-Tóthová so svojimi synmi Viliamom, Iljom, Platonom a Jánom. Zdroj: Literárny archív SNK, sign. SP 13/15

Tento raz sa už Pauliny-Tóthová odpovede od slávneho spisovateľa dočkala. Odpísal jej o necelý mesiac z rodinného sídla Kiplingovcov – Bateman´s vo Východnom Sussexe v Anglicku, kde sa s rodinou natrvalo usadil. Hoci išlo v prvom rade o formálnu odpoveď, prejavený záujem musel slovenskej prekladateľke polichotiť. Obzvlášť, keď bez naliehania získala podpis – na rozdávanie autogramov mimoriadne skúpeho – Rudyarda Kiplinga. To bolo už v tom čase pre väčšinu smrteľníkov priam nemožné. Autor jej prisľúbil venovať maximálnu pozornosť jej požiadavkám a spoluprácu jeho agenta.

Odpoveď s autogramom spisovateľa R. Kiplinga. Zdroj: LA SNK, sign. 2 CH 7

Odpoveď s autogramom spisovateľa R. Kiplinga prišla z rodinného sídla Kiplingovcov – Bateman´s vo Východnom Sussexe v Anglicku. Zdroj: Literárny archív SNK, sign. 2 CH 7

Dobrovoľne upísaná Kiplingovej próze sa pustila znalkyňa nemčiny, francúzštiny, maďarčiny a angličtiny do ďalšej práce. Po tom, ako v roku 1912 vyšiel prvý preklad Knihy džungle pod názvom Z indických chrastí v časopise Slovenské pohľady nasledovalo jeho knižné vydanie v roku 1921. Už so zvolením samotného autora aj pre ďalšie poviedky. Keďže Pauliny-Tóthová prekladala autora len vo voľnom čase, vyžadovala si jej práca roky. Zvlášť, keď ako vdova sama vychovávala a živila svoje deti.

 Rukopisy prvého slovenského prekladu Knihy džungle z pera M. Pauliny-Tóthovej. Zdroj: LA SNK, sign. 2L10 Rukopisy prvého slovenského prekladu Knihy džungle z pera M. Pauliny-Tóthovej. Zdroj: LA SNK, sign. 2L10

Rukopisy prvého slovenského prekladu Knihy džungle z pera M. Pauliny-Tóthovej.
Zdroj: Literárny archív SNK, sign. 2 L 10

Rukopisy prvého slovenského prekladu Knihy džungle z pera M. Pauliny-Tóthovej. Zdroj: LA SNK, sign. 2L10

Zaujímavosťou je, že príbeh Mauglího oslovil milióny detí celého sveta. Prekladom sa slovenčina zaradila medzi 36 svetových jazykov, do ktorých bola kniha tlmočená, a to medzi nimi nechýbajú ani exotická svahilština, jidiš, tamilština, hidština či marátština. A aby toho nebolo málo, stále platí, že do dnešných dní slovenské preklady Knihy džunglí sa stali výsostne ženskou záležitosťou.

Z prvého knižného vydania prekladu Knihy džungle z roku 1921. Zdroj: SNK

Z prvého knižného vydania prekladu Knihy džungle z roku 1921. Zdroj: SNK

 Z prvého knižného vydania prekladu Knihy džungle z roku 1921. Zdroj: SNK Z prvého knižného vydania prekladu Knihy džungle z roku 1921. Zdroj: SNK

Prvé knižné vydanie prekladu Knihy džungle z roku 1921 nájdete aj v Online katalógu SNK.

Biely tuleň je z neskorších prekladov prvej Knihy džungle od M. Pauliny-Tóthovej. Zdroj: Literárny archív SNK, sign. 2 L 9

Biely tuleň je z neskorších autorkiných prekladov prvej Knihy džungle. Zdroj: Literárny archív SNK, sign. 2 L 9

Ani ďalšie preklady poviedok z Knihy džungle – Biely tuleň, Kotík a Rikki-tikki-tavi neušli pozornosti slovenských novín. In Slovenská krajina, 8. 12. 1932, s. 4 Zdroj: SNK

Ani ďalšie preklady poviedok z Knihy džungleBiely tuleň, Kotík a Rikki-tikki-tavi neušli pozornosti slovenských novín. In Slovenská krajina, 8. 12. 1932, s. 4 Zdroj: SNK

A na záver ešte návrat k poznámke o spisovateľovi, ktorému sa nechcelo rozdávať podpisy. Iste, sláva priniesla Rudyardovi Kiplingovi aj druhú, odvrátenú stránku, keď si ho jeho obdivovatelia našli všade, i na opačnej strane sveta, trebárs v Austrálii. Odtiaľ pochádza i milá historka, ako sa znalec zvierat a sveta džungle neukázal ako veľký znalec ľudí.

Autogram slávneho muža In: Slovenský národ, 1. 4. 1926, s. 6 Zdroj: SNK

Autogram slávneho muža In: Slovenský národ, 1. 4. 1926, s. 6 Zdroj: SNK

Isté je, že slovenské deti poznajú Knihy džunglí, aj vďaka jeho prvej prekladateľka Margite Pauliny-Tóthovej, rovných 106 rokov. Vznikli a stále vznikajú nové adaptácie príbehov pre rozhlas, divadlo a televíziu. Reedíciami príbehu Mauglího sa každoročne plní knižný trh. A nájdu sa medzi nimi také kúsky ako je encyklopédia zvierat džungle, leporelá, knižné puzzle, maľovanky, ale aj mapy či pexesá. V akej podobe sa nájde tento fascinujúci príbeh vo vašej knižnici?