Matej Bencúr a Martin Kukučín

Obe mená patria jednej osobe, ale prvé je verejnosti menej známe, pretože ide o vlastné meno spisovateľa obdobia realizmu – Martina Kukučína (1860 – 1928). Výber z jeho diela, sme na portáli DIKDA už predstavili, ale osobnosť M. Kukučína, by sme Vám chceli priblížiť aj cez vybrané dokumenty Literárneho archívu SNK a Literárneho múzea SNK.

kukucin_pohladnica_od_sochan

Martin Kukučín (vl. m. Matej Bencúr, 17. 5. 1860 – 21. 5. 1928)
na pohľadnici vydavateľa a fotografa P. B. Socháňa

Prostredníctvom tu zachovaných dokumentov totiž môžeme Kukučína vnímať nie len ako literáta zo stránok učebníc, ale aj ako živého autora a najmä študenta. Jeho zošit cvičení z anglického jazyka, na ktorom je podpísaný ako Benczur, Matyás (LA SNK, sign. 21 H 2), napovie veľa o usilovnosti budúceho literáta, ktorý aby si zarobil na lekárske štúdiá v Prahe, neskôr sám učil v rodnej Jasenovej na Orave. Do zošita Matej Bencúr písal v školskom roku 1884/85 počas štúdia na gymnáziu v Šoproni.

Kukucin_21_H_2_a

 Kukucin_21_H_2_b Kukucin_21_H_2_c

Benczur, Matyás 1884/5 /zošit cvičení z angličtiny/, 1 jd, 43 s. (LA SNK, sign. 21 H 2)

Nie často máme možnosť  nazrieť do zošitov učiteľov, no v tomto môžete porovnať ako sa cudzie jazyky učili pred vyše 100 rokmi. To, že Kukučín štúdium angličtiny nezanedbával dokazuje aj fakt z neskoršieho života lekára Matej Bencúra, keď v Južnej Amerike absolvoval tzv. nostrifikačné skúšky, aby tu mohol vykonávať svoju profesiu ako prvý lekár Medzinárodného Červeného kríža v Patagónii.

Podľa hesla “čím ďalej ideš, viacej zkusuješ”, si MUDR. Matej Bencúr zapisoval zaujímavé príhody zo života a priam priekopníckej lekárskej praxe – vyšli pod názvom Črty z ciest – Prechádzky po Patagónii.

Kukucin_prechadzky_po_patagonii_1

KUKUČÍN, Martin. 1922. Črty z ciest. Prechádzky po Patagónii. Časť prvá (snkSD 617 D1)

Kukucin_1922_prechadzky_po_patagonii_2

Kto by sa chcel vydať po stopách Mateja Bencúra v ďalekej Patagónii, môže aj vďaka mapám z jeho diel.

Aj ďalší dokument z literárnej pozostalosti M. Kukučína vo fondoch LA SNK (vedený pod signatúrou 21 GG 14, J 1973), pochádza z obdobia začiatku 20. storočia, keď pôsobil ako lekár v Južnej Amerike. Ide tiež o rukopis - stenografické poznámky a výpisky Martina Kukučína.

Kukucin_J_1973_a

Zápisky, 1 jd, 57 s, stenogram, rkp. orig. (LA SNK, sign.  J 1973)

 Kukucin_J_1973_b Kukucin_J_1973_c

Tajné písmo – Zápisky, 1 jd, 57 s, stenogram, rkp. orig. (LA SNK, sign. 21 GG 14, J 1973)

V súvislosti s týmito zápismi, môžeme tvrdiť, že tak ako Leonardo da Vinci, Kukučín mal svoje tajné a teda pre iného čitateľa nezrozumiteľné písmo, pretože používal niekoľko typov stenografických písiem obohatených o vlastné stenografické znaky. „V roku 1943 sa na dešifrovanie podujal kryptograf a knihovník Ladislav Lorenc a do svojej smrti v roku 1964 prepísal väčšinu Kukučínových stenografických zápisov. Predpokladá sa, že Kukučín začal používať stenografiu od roku 1910 v rámci lekárskej praxe, kedy ňou písal lekárske recepty a liečebné postupy a časom sa mu stal tento typ písma natoľko samozrejmým, že ním začal písať aj literárne diela, výpisky a poznámky“, povedala Mgr. Magdaléna Brincková, vedúca Literárneho archívu SNK. Pri analýze zápiskov v LA SNK by ste teda mohli identifikovať a čítať Kukučínove „tajné“ poznámky v slovenčine, maďarčine aj latinčine.

 Kukucin_LM_SNK_1 Kukucin_LM_SNK_2

Prezentácia diela Martina Kukučína ako súčasť stálej expozície dejín slovenskej literatúry v LM SNK
(foto: R. Ondrašovič)

Osobnosť Martina Kukučína a jeho dielo však v Slovenskej národnej knižnici môžete spoznať aj cez exponáty stálej expozície dejín slovenskej literatúry v Literárnom múzeu SNK. Depozity tohto múzea ale ukrývajú aj ďalšie poklady „maliara slovenskej dediny“, ako ho nazval Dr. Jozef Škultéty. Nájdete tu napríklad aj vkladnú knižku, na ktorej boli evidované honoráre za literárne diela M. Kukučína. Zaujímavosťou je, že vkladná knižka bola založená 31. decembra 1910 bez prítomnosti majiteľa. V tom čase trvalo žil v Južnej Amerike a nemal ani uhorské občianstvo. Vystavená nebola na občianske meno Matej Bencúr, ale na literárny pseudonym Martin Kukučín. Počas 7 rokov boli na knižke uskutočňované vklady a výbery bez prítomnosti a podpisov majiteľa. Knižka, ktorú založila Turčianska účastinárska sporiteľňa v Turčianskom Sv. Martine (dnes Martin, Slovakia), pod číslom 3050, sa tak stala svetovým bankovým aj literárnomúzejným unikátom.

Vp_3050_0001

 Vp_3050_0002 Vp_3050_0004

Turčiansko-sv.-martinská účastinárska sporiteľňa č. 3050 Vkladná knižka
Meno vkladateľovo : Martin Kukučin
. (LM SNK, sign. Vp 5305)

Dokumenty z fondov SNK nám trošku napovedali ako sa z Mateja Bencúra stal Martin Kukučín a odpovede na ďalšie otázky nájdeme v jeho diele – v elektronickej forme na portáli DIKDA a ako reálne knižky cez portál Slovenská knižnica. Stačí si vybrať a zalistovať v obrazoch slovenskej dediny či zápisoch svetobežníka, ktorého si osud podľa jeho vlastných slov „vybral, aby ho dobre popreháňal“. Príjemné čítanie.

[snk_web]