Matej Bel – historické diela

Matej Bel – polyhistor (22. 3. 1684 Očová, okr. Zvolen – 29. 8. 1749 Bratislava) – základné vzdelanie získal na súkromnej šľachtickej škole v Lučenci, potom v Kalinove a Dolnej Strehovej, gymnázium navštevoval v Banskej Bystrici, Bratislave, vo Veszpréme a Pápe. V rokoch 1704 – 07 študoval filozofiu a teológiu na univerzite v Halle. Väčšinu života prežil ako pedagóg, v Banskej Bystrici vyučoval orientálne jazyky, v Bratislave teológiu a filozofiu, do ktorej zahrnul aj logiku, gnozeológiu, dejiny filozofie, fyziku a prírodopis. V Halle si osvojil pietistický systém školstva, vytvorený A. H. Franckem. Zásady pietizmu a pedagogického realizmu uplatnil a rozvinul najmä v organizácii školy, didaktike a metodike. Školy v Banskej Bystrici a Bratislave pozdvihol na takú úroveň, že ich vyhľadávali žiaci z celého Uhorska. Pre potreby škôl vydal aj niekoľko učebníc. Matej Bel patril medzi najväčších uhorských a slovenských osobností 18. storočia (Veľká ozdoba Uhorska – Magnum decus Hungariae), bol rešpektovaný aj v zahraničí a bol členom viacerých vedeckých spoločností: londýnskej Royal Society, berlínskej Akademie der Wissenschaften, jenskej Societas latina a olomouckej Societas incognitorum.

HISTORIAM HVNGARIAE

Adparatus Historiam Hvngariae

Adparatus Ad Historiam Hungariae - Adparatus v preklade Príprava k uhorským dejinám boli v čase svojho vydania dovtedy najväčšou uhorskou edíciou prameňov k dejinám Uhorska, a teda aj Slovenska a spôsob vydania bol na svoju dobu veľmi kvalitný. Dielo vzniklo na základe spolupráce s domácim tlačiarom. Texty Bel získaval z knižníc a archívov alebo od zberateľov. Vydanie každého prameňa má osobitný úvod a dôsledný poznámkový aparatát. Sú tu dokonca aj odvolania na vtedy ešte nevydané zväzky Noticií.

Bel, Matej: Notitia Hungariae Novae Historico-Geographica

Notitia Hungariae Novae Historico-Geographica

Notitia Hungariae Novae Historico-Geographica - Belove Notitie predstavujú najkompletnejšiu vlastivedu Uhorska. Obsahuje opisy 48 uhorských stolíc, vrátane slovenských a dielo bolo výsledkom niekoľko desaťročí trvajúcej práce, ktoré vydal viedenský kníhkupec Paul Straub v kníhtlačiarskej dielni Petra van Ghelena v Amsterdame. Tvorby máp pre Notitie sa úspešne zhostil zememerač, kartograf a významný vedec Samuel Mikovíni, ktorý okrem máp zhotovil aj rytiny miest a niekoľkých hradov.

Samuel Mikovíni (1686 – 1750)  - autor mapy turčianskej stolice, ktorá vyšla v Belových Notitiách.  Kartografiu vyštudoval na vojenskej akadémii vo Viedni, rytectvo sa učil v Norimbergu, krátko pôsobil aj ako dvorný matematik saského kniežaťa. S Matejom Belom spolupracoval od roku 1723. Okrem máp slovenských stolíc je známy aj svojimi vedutami slovenských miest a hradov.

Mappa Comitatvs Thvrotzi ensis.

Mappa Comitatvs Thvrotzi ensis.

Pre zaujímavosť prikladáme galériu historických pohľadníc z fondov Slovenskej národnej knižnice, na ktorých je zobrazené mesto Martin: