Ľudovít Štúr ako básnik žialil nad Slovákmi a ospevoval rodné kraje

 

Smútok nad úpadkom slovenského národa, boj za jeho lepšie postavenie, vlastenectvo či láska k prírode. Toto boli hlavné témy, ktorým sa Ľudovít Štúr venoval vo svojich básňach.

Ludovit Stur

Už v januári 1830 vystupuje 15-ročný Štúr v Spoločnosti českoslovanskej s vlastnými básňami, o ktorých sa však nezachovali žiadne záznamy. Jeho prvou známou básňou je Vidění (1830), po nej začali vychádzať v zborníku Plody ďalšie. Báseň je plná smútku a žiaľu nad osudom Slovenska. Svojim súputnikom Štúr pripomína, že málo dbajú na dedičstvo svojich otcov a vyzýva inteligenciu, aby prebúdzala ľudí k národnému životu.

 Stur_1846_basen_Na_vysinach_1  Stur_1846_basen_Na_vysinach_2

Rukopis básne Na výšinách – báseň zo zbierky Spevy a piesne, autograf, 2 strany, 22 x 13 cm.
Datovanie: 1846 (Literárny archív SNK, sign. 26 C 1)

Audioukážky básní Ľ. Štúra v podaní Mgr. J. Valka

„Ťažiskom Štúrovej lyrickej poézie sú jeho vlastné pocity – jeho žiaľ nad smrťou najbližších a láska k slovenskej prírode, ktorá mu v tých neľahkých časoch dávala silu do nových životných bojov,“ dopĺňa doc. Augustín Maťovčík, riaditeľ odboru Národná biografia SNK.

 Stur_1851_basen_Maj_sa_dobre_dom_1  Stur_1851_basen_Maj_sa_dobre_dom_2

Rukopis básne Maj sa dobre dom, i ty… – báseň zo zbierky Spevy a piesne,
autograf, 2 strany, 22 x 13 cm. Datovanie: 1851 (Literárny archív SNK, sign. 26 C 1)

Básne Óda na Hronku, Pohled z Bíle Hory na Nitrianskou (1836) ospevujú slovenskú prírodu, slávnu minulosť a nádej, že sa zašlá sláva opäť v blízkej dobe navráti a slovenský národ čaká obrodenie. Nielen Ľudovít štúr, ale celá generácia vtedajších spisovateľov bojovala za uvedomenie si, že Slováci sú jedným z národov v Rakúsko-Uhorsku. Uvedomovali si aj hospodársku závislosť Slovákov a snažili sa konkretizovať cestu k národnému pozdvihnutiu. Národná bieda totiž úzko súvisí s biedou sociálnou. V 30. rokoch 19. storočia sa revolučné hnutie postupne prediera aj do hospodársky zaostalého Uhorska. Pod vplyvom Lajosa Kosutha vzrastá maďarský nacionalizmus a násilná maďarizácia, ktoré hatili úsilie slovenských národovcov a vyvolávali odpor aj u ostatných národov v Uhorsku.

Svoje národné cítenie a vlastenectvo vyjadrovali slávnosťami na pamiatku významných historických udalostí. Preto sa pamätným stal „tajný“ výstup štúrovcov na Devín 24. apríla 1836, kde si na nápev piesne Nitra, milá Nitra zaspievali 26 slohovú Štúrovu báseň Děvín, milý Děvín:

Děvín, milý Děvín, hrade osiralý,
pověz že nám, kedy tvoje hradby stály?
Moje hradby stály v časech Rastislava:
on byl vaších otcú, on mých hradeb sláva.
Sláva, moja sláva, kdeže mi spočívaš?
Ach, darmo, větříčku, prachy jej rozsíváš! 

V roku 1836 Štúrovi vychádza v pražskom časopise Květy ponáška na ľudovú pieseň Ohlas zpěvu ze Slovenska. Protifeudálne cítenie a jeho boj za slobodu odzrkadľujú najmä básne Smlúva Slovákú, Zpievanky či Dumky večerní, ktoré vychádzali v Květoch v rokoch 1838 – 40. Sú plačom nad biedou a opustenosťou ľudu. Štúr žiali nad sebou, ale aj nad postavením, v akom sa slovenský národ nachádza.

Ohlas zpěvu ze Slovenska
(1836, úryvok)

V té tmavé dolince
Dva kopečky stojí.
Nad jedným javor povívá,
Nad druhým vrbka šumíva
Smutně po dolince.

V septembri 1840 si počas pobytu u rodiny Pospíšilovcov v Hradci Králové zranil ruku. Stará sa o neho 19-ročná Marie, ktorej krása a inteligencia vtiahli vtedy 25-ročného Štúra do osídiel lásky. Po štyroch mesiacoch jej však posiela cez časopis Květy báseň na rozlúčku…

Rozžehnání

Zapomeň, Drahá, zapomeň jinocha,
nade nímž mraky se bouřlivé shání.
Zapomeň, Drahá, zapomeň na hocha,
jenž Ti posílá bolné rozžehnání:
on na vše světa zapomene slasti,
jenom nikdy, jen nikdy o své vlasti!

Zapomeň, Drahá, zapomeň o junu,
jehož pod lípou máti odchovala.
Zapomeň o něm, jemuž ona v lůnu
lásku k rodině zpěvy vdechovala:
láska se zřítila; rodina v strasti
pro ni on hotov všech se zřeknout slastí.

Kdybys’ viděla ty bouřlivé mraky,
ak naši Tatru valně obletují,
ó, jistě by Tvé zkalily se zraky!
Naše let mračen směle pozorují:
ať bouří, hřímá Tatra, naše máti,
my při ní v bouřích, v hromech budem státi!

Tatra se halí, jinoch zasmucuje.
Co by Ti bylo z jinocha smutného?
Z jinocha, jemuž všecko prorokuje
bouři po celý čas žití zemského;
on v jejím víru na vše zapomene,
jen někdy kradmo na drahé vzpomene.

Prvou Štúrovou básňou po kodifikácii spisovného slovenského jazyka bola báseň Nepoznaný, uverejnená v Hurbanovej Nitre v roku 1844. Báseň Jeseň vznikla v roku 1845.

 Stur_1845_basen_Jesen_1  Stur_1845_basen_Jesen_2

Rukopis básne Jeseň - báseň zo zbierky Spevy a piesne, autograf, 2 strany, 22 x 13 cm
Datovanie: 1845 (Literárny archív SNK, sign. 26 C 1)

Smrťou Samuela Štúra – otca nášho národovca 27. júla 1851, sa začína posledné básnické obdobie, bohužiaľ najsmutnejšie. Báseň Duchy otcov, preč letíte venoval práve spomienke na otca. O dva roky neskôr 18. marca, umrela Adela Ostrolúcka – jej venoval báseň A. O. Po smrti svojej mamy Anny, ktorá prežila Adelu o päť mesiacov, sa vyznal z citov a smútku básňou Na matkinej mohyle. Aj táto je plná žiaľu a spomienok na milovanú osobu. V tomto smutnom období vydal zbierku Spevy a piesne (1853).

stur_26 C 1 - basen- 001 stur_26 C 1 - basen- 002

Rukopis básne A.O. (O. O.) – báseň zo zbierky Spevy a piesne, autograf, 2 strany, 22 x 13 cm.
Datovanie: 1853 (Literárny archív SNK, sign. 26 C 1)

Spevy a Piesne Ludevita Štura - Prešporok - 1853

Spevy a Piesne Ludevita Štura – Prešporok – 1853

Zbierka Spevy a piesne okrem básní obsahuje aj eposy s historickým námetom. V epose Svätoboj Štúr opisuje rozpad Veľkej Moravy, druhý epos, Matúš z Trenčína sa venuje panovaniu Matúša Čáka Trenčianskeho nad Slovenskom, reálnu postavu našich dejín predstavuje ako vojaka, muža-kamaráta. Jeho boj s uhorskou korunou však zobrazuje lyricky. V oboch eposoch síce Štúr „narieka“ nad zašlou slovenskou slávou, ale v jeho básni Pripomienka z roku 1850, nám svitá aj na lepšie časy:

„…po vekoch i nám vyjde slnko z mrakov.
Bola noc, ráno, bude deň Slovákov.”

Dňa 12. januára 1856 zomiera aj Ľudovít Štúr.

 Stur_1851_basen_Duchy_otcov_1 Stur_1851_basen_Duchy_otcov_2

Rukopis básne Duchy otcov preč letíte… - báseň zo zbierky Spevy a piesne, autograf, 2 strany,
22 x 13 cm. Datovanie: 1851 (Literárny archív SNK, sign. 26 C 1)

Duchy otcov, preč letíte

Duchy otcov, preč letíte,
tu nás svojich, odchodíte,
tu na príkrej žitia cesty
a podpory vy, kdeže ste?

I tys´už skončil, otec môj,
bolestný, prácny život svoj,
tu už ležíš rozopnutý,
zmorený, zblädlý, zvädnutý.

Jasné tvoje modré oko
zavrené je už hlboko,
hlasy večne už zastali,
čo dolinou tou hýbali.

Túlieval si dieťa k sebe,
stával chlapec som pri tebe.
Teraz nedbáš už o syna
a čo žiali tu rodina…