Loren Oken: neuhladený profesor

Objavte s nami príbeh dokumentu, ktorý nájdete aj v Digitálnej knižnici SNK 

Prírodný filozof, Loren Oken (1779 – 1851) – človek neuhladených mravov, nevytríbenej reči a nedbajúci svojho výzoru, ale ťažko by ste našli na Jenskej univerzite prednášku, kde panovalo v roku 1817 väčšie ticho. Svojim rozprávaním uchvátil študentov, svojimi dielami zas podnietil záujem prírodovedcov o štúdium bunky. Jeho zoologické encyklopédie Allgemeine Naturgeschichte für alle Stände (1835, 1836, 1838), sa nachádzajú aj v Digitálnej knižnici SNK.

Oken_1839_Allgemeine_Naturgeschichte_titul Allgemeine Naturgeschichte für alle Stände

Titulný list a znázornenia minerálov z encyklopédie Allgemeine Naturgeschichte für alle Stände (vydanie z roku 1839)

Táto 13-zväzková encyklopédia výrazne prispela k popularizácii prírodných vied v 19. storočí. Do fondov SNK sa Okenove diela dostali ako súčasť knižnice Andreja Kmeťa, priekopníka a popularizátora etnografických i prírodovedných výskumov u nás.

Oken_1839_Allgemeine_Naturgeschichte_podpis_Kmet_Andrej

Vlastnícka značka – písaný ex libris Andreja Kmeťa s označením pôvodu knihy a jej poradia v jeho osobnej knižnici 

Už koncom 18. storočia vznikol v Európe nový prírodovedný smer tzv. škola prírodných filozofov, ktorí sa na vývoj a svet pozerajú z filozofickej strany a dedukujú. Za jej zakladateľa sa považuje I. Kant (1724-1804) s dielom Kritika čistého rozumu. Medzi členov tejto školy patril okrem Lorenza Okena aj učenec a objaviteľ Alexander Humboldt a spisovateľ a biológ Johann Wolfgang Goethe či dedo Charlesa Darwina, Erasmus Darwin.

Oken vydával aj časopis Isis, ktorý bol viac ako tridsať rokov prvým viacodborovým časopisom v nemecky hovoriacich krajinách a jeho zdigitalizované časti sú tiež prístupné v Digitálnej knižnici SNK. Inicioval založenie Spoločnosti nemeckých prírodovedcov a lekárov (Gesellschaft Deutscher Naturforscher und Ärzte), ktorá bola vzorom pre iné odborné spoločnosti.

Oken bol učenec radikálnych názorov. Organizmus chápal ako veľkú organizovanú kolóniu prvokov. Ako profesor pôsobil na niekoľkých nemeckých univerzitách. V Jene navštevoval jeho prednášky aj náš rodák – spisovateľ a nadšený botanik, Ján Kollár. Hoci od mladosti miloval prírodu, botanike prepadol práve v Jene a na Okenových a Voightových prednáškach. Vo svojich Pamätiach z mladších rokov života (1863) ho často spomína, dokonca tomuto „nejvolnomyslnějšímu mudrcovi“ venuje jednu kapitolu:

Dlouho jsem se nemohl vpraviti do jeho zpúsobu mluvení a myšlení; ale pomalu vyjasnila se obloha mysli a očí mých a spatřil jsem na něm v samém skutku jednoho z nejhlubších zpytatelúv přírody a z největších mužúv našeho věku,“ opisuje Kollár (str. 245)

Profesora si veľmi vážil, najradšej vraj prednášal na voľnom priestranstve, aby ho mohli počúvať všetci, ktorí mali záujem bez ohľadu na počet miest v posluchárni.

Prírodná filozofia mala básnický základ a svojho času bola veľmi populárna. Ale všetko sa raz skončí, a tak aj tieto myšlienky boli prekonané.

Katalóg digitálnej knižnice SNK - Oken_1839_Allgemeine_Naturgeschichte

V Digitálnej knižnici SNK si encyklopédiu, ktorú pri svojich prírodovedných bádaniach používali Ján Kollár a Andrej Kmeť, môžete prelistovať aj Vy.