Ako nás farár a novinár učil gazdovať


Alebo o knihách a novinách, ktoré pričuchli k zemi a vzdelávali ľud prostý

Slovenská národná knižnica (SNK) znovuobjavuje ďalšiu zaujímavú osobnosť, ktorá je dôkazom, že nie iba básnici menili osud národa. Dokumenty z fondov SNK predstavia Daniela Gabriela Licharda, málo známeho prvého slovenského profesionálneho novinára, osvetára a zakladateľa slovenskej odbornej terminológie, ktorý sa narodil 17. januára 1812 v Slovenskej Ľupči.

Otcova fara bola preňho žriedlom poznania. Už v jeho knižnici si krátil čas pri liečbe zlomenej nohy, kvôli ktorej sa nemohol naháňať po medziach s kamarátmi. Neskôr sa z jeho záľuby v čítaní stal nástroj na celoživotné vzdelávanie. Aj vzťah k hospodárstvu získal od otca, Daniela Licharda st., s ktorým sa staral o ovocné stromy. Oba záujmy po celý život spájal, keď do domácich knižníc v slovenských rodinách prinášal učebnice, noviny pre hospodárov a kalendáre s ľudovýchovnou tematikou podpísané svojím menom.

Lichard_podobizen_1857

Podobizeň Daniela Gabriela Licharda z roku 1857 (17. január 1812 – 17. november 1882)
z fondov Literárneho archívu SNK

Brána jazykov otvorená

Prvým poznatkom sa priučil v materinskej reči v ľudovej škole ešte v rodisku, aby v zmysle Komenského „koľko jazykov vieš, …“ pokračoval v štúdiu v jazyku maďarskom a nemeckom v Rimavskej Sobote (1821 – 23) a Kežmarku (1823 – 28). Podľa otcovho vzoru (zomrel počas Danielovho pobytu v Kežmarku), Daniel Gabriel na evanjelickom lýceu v Bratislave síce používal latinskú formu mena s príponou –us (Lichardus), ale už tu sa naplno prejavil aj jeho interes o veci národné. Spolu s konškolákmi Karolom Štúrom (starší brat Ľudovíta Štúra) a Samom Chalupkom založili samovzdelávací študentský spolok Spoločnosť Českoslovanskú, v ktorej mali študenti svoj materinský jazyk rozvíjať. Tu, na rozdiel od ostatných budúcich štúrovcov, vo svojich prácach prezentoval najmä prírodné vedy a ich racionálne poznatky. Aj neskôr s romanticky orientovanými básnikmi polemizoval napríklad o jazyku (po revolúcii 1848 – 49 zastával staroslovanský jazyk J. Kollára), ale hodnoty a ciele mali vždy spoločné.

Po úspešnom absolvovaní teológie v Bratislave, získal Lichard miesto vychovávateľa u tunajšieho obchodníka Adama Jurenáka. S jeho rodinou cestoval po Taliansku, zdokonalil sa v taliančine a po návrate vydal latinskú učebnicu talianskeho jazyka. Ako dobrý hospodár, zisk z predaja učebnice Gramatica linguae Italicae, investoval do štúdia na viedenskej teologickej fakulte (1834 – 37).

Služ tež vlasti skutkom, slovom

Slovám z vlastnej básne Píseň hlásnika z Miloslavíc (1837, almanach Hronka) vyhovel Daniel G. Lichard hneď po ukončení štúdií a kaplánke u národovca Pavla Jozeffyho. Stal sa farárom v Ochtinej, kde rozvíjal od otca získané vedomosti o štepení ovocných stromov.

Roku 1838 vymenil kazateľnicu za katedru a začal vyučovať prírodné vedy na gymnáziu v Banskej Štiavnici. S akým úspechom žiakom po maďarsky vysvetľoval prírodopis a matematiku svedčia vysvedčenia Andreja Braxatorisa (Sládkoviča), Daniela Maróthyho alebo Alexandra Petroviča (neskôr známy pod preudonymom Šándor Petȍfi), ale aj učebnica Mathematikai elȍcsarnok (vydaná r. 1842 u K. Wiganda v Bratislave).

Kariéry učiteľa sa Daniela Gabriel vzdal pre tuberkulózou podlomené zdravie. Krátko pôsobil opäť ako farár v Skalici (1844 – 46). Tu vydal kázeň Řeč oltární (1845) a náboženskú príručku Kratičký obsah učení kresťanského (1846). Aj toto miesto však zo zdravotných dôvodov (S. H. Vajanský a iní uvažovali skôr o hypochondrii) opustil. O veci náboženstva sa ale zaujímal naďalej. Roku 1847 na konvente v Novom Meste nad Váhom spolu s J. M. Hurbanom vystúpil proti spojeniu slovenských evanjelikov a maďarských kalvínov, ktoré presadzoval gróf Zai. Chatrné zdravie mu zabránilo v osobnej účasti na Slovenskom povstaní 1848 – 49, štúrovský národný program ale podporoval. Po revolúcii sa stal členom vyslanectva k panovníkovi, ktoré cisárovi odovzdalo Slovenský Prestolný prosbopis.

Stur_Ludovit_K_19_163

Členovia slovenského vyslanectva u panovníka: Adam Kardoš, Samo Chalupka, Daniel Lichard, M. M. Hodža, Ľ. Štúr, J. M. Hurban, Jaroslav Bôrik, Michal Rarus, Juraj Holček, Andrej Radlinský, Karol Kuzmány (zľava zhora – doprava nadol). (Literárny archív SNK, sign. K 19/163)

Vďaka pozitívnemu postoju k cisárskej Viedni D. G. Lichard získal v r. 1849 miesto v provládnych Slovenských novinách vo Viedni, kde si založil rodinu s Kristínou Vrchovskou. Z troch detí (2 synovia a dcéra) tradícia novinárska a spisovateľská pokračovala po meči či pere iba cez ich syna Milana, novinára a hudobného skladateľa, ktorý zhudobnil 75 ľudových piesní (Slovenský spevníček, 1912). Napriek štúrovskej filozofii, že rodina zamedzí mužovi vykonať veľké veci v prospech národa, Lichard ešte veľké veci vykonal.

Učil nás ako cudziu vedomosť ku svojmu prospechu obrátiť

Hoci nie z kancľa ani od katedry, ale chorľavý Lichard kázal a vzdelával ďalej – len zmenil spôsob výuky. Ovečky a žiaci síce stratili pastiera a mentora, ktorý sa vyjadroval presnou terminológiou, ale slovenskí čitatelia získali svojho prvého profesionálneho novinára, ktorý horlivo šíril osvetu až do konca svojho života (17. novembra 1882 v Skalici).

Po prvom pokuse o vydávanie Novín pre hospodárstvo, remeslo a domáci život (26 čísiel vyšlo ešte počas revolúcie od 5. apríla 1848 do 27. septembra 1848), v ktorých uverejňoval svoje články o poľnohospodárstve, ovocinárstve i ľudových sporiteľniach, rozvinul tieto i ďalšie témy pri redakcii Slovenských novín vo Viedni (1849 – 1861, od 1850 vychádzali v staroslovančine).

Lichard_Obzor_1863_odpovedny_redaktor

Neskôr vydával i vlastné ľudovýchovné noviny a kalendáre, vždy sa ale pridŕžal pravidla o rozumnom hospodárovi, ktorý má „dobré príklady hospodárenia nasledovať, a svoju vedomosť čítaním užitočných spisov hospodárskych rozmnožovať“ (in Malý gazda, 1867, s. 2). Veril v „rozumnosť, ktorá nespolieha sa na obyčajné výhovorky: „tak robili dedovia i otcovia naši, zostaňme i my pri tom“, ale ktorá okrem vlastnej skúsenosti i cudzú vedomosť ku svojmu prospechu obracia“ (in Malý gazda, 1867, s. 2).

Lichard_1867_Maly_gazda_s1-2

Malý gazda : Počiatky hospodárskych vedomostí v otázkach a odpovediach vysvetlené, 1867 (úryvok o rozumnom hospodárovi, s. 1 – 2)

Aby aj cudzie vedomosti boli pre ľud zrozumiteľné, odborné termíny Lichard vysvetľoval ako pedagóg. Sám o tom napísal: „Kde by sme sa učenejším slovám vonkoncom vyhnúť nemohli : tam vysvetlenia neznámeho pochopu, aspoň v podobe obšírneho podania podáme.“ (Slovo k úvodu, in: Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, 1848, č. 1, s. 1). Práve vďaka zrozumiteľnému podaniu boli jeho články i knihy u čitateľov mimoriadne obľúbené. Pozrite sa, aké knihy v 19. storočí nechýbali vo väčšine slovenských domácich knižníc.

Domová pokladnica – kalendár, ktorý vzdelával

Lichard_1864_Domova_pokladnica_titul

Domová pokladnicaNárodný slovenský obrázkový kalendár na prestupný, 366 dní majúci rok pána 1864, Ročník II (Vydáva Daniel Lichard, V uhor. Skalici, 1864) – pre čítanie zdigitalizovaného titulu kliknite na obrázok

Kalendár Domová pokladnica, ktorý D. G. Lichard vydával v r. 1847 – 51 a 1863 – 64, bol novým typom kalendára s encyklopedickými informáciami, ktorý prístupnou formou sprostredkúval nové poznatky širokým vrstvám obyvateľstva. V roku 1851 v ňom bol po prvý krát vytlačený text piesne Nad Tatrou sa blýska (orig. Prešporskí Slováci budúci Levočané), ešte bez udania autora, t.j. Janka Matušku. V roku 1864 boli v kalendári uverejnené napríklad aj informácie o novovzniknutej Matici slovenskej (1863), jej úradníctve a stanovách).

Obzor – Noviny pre hospodárstvo, remeslo, domáci život

Lichard_1863_Obzor_18631005_c1_s1

Obzor – Noviny pre hospodárstvo, remeslo, domáci život, roč. 1, č. 1, V  Skalici, dňa 5. okt. 1863
(noviny vychádzali v rokoch 1863 – 1882)

Pôvodne mal byť lacným populárno-náučným ľudovým časopisom, ale stal sa najvýznamnejším hospodárskym časopisom 19. storočia, ktorý propagoval novinky z oblasti poľnohospodárstva, včelárstva, chovu dobytka, ale aj peňažníctva a družstevníctva.

Malý gazda a Malá gazdiná – príručky o hospodárení pre obe pohlavia

Lichard_1867_Maly_gazda_titul  Lichard_1877_Mala_gazdina_titul

Tematická príručka Malý gazda : Počiatky hospodárskych vedomostí v otázkach a odpovediach vysvetlené (1867, sign. snkSD 872/8 D2) v jednoduchých tézach čitateľovi zhrnula ako správne viesť hospodárstvo, ako sa starať o pole, dobytok i hyd, či podľa čoho sa pozná dobrý hospodár.

Lichard_1867_Maly_gazda_s14

Lichard, D. G.: Malý gazda (1867, s. 14) – otázky č. 88 – 90

Našli ste v nej aj pomôcku na výpočet interestu (úroku z pôžičky), aby Vás úžerník o krajciare neodral.

Lichard_1867_Maly_gazda_prebal_uzera

Lichard, D. G.: Malý gazda  (1867)

D. G. Lichard vydal knižku s radami aj pre hospodárov pohlavia ženského! Malá gazdiná s podtitulom Počiatky hospodárstva domového v otázkach a odpovediach vysvetlené, prezradí, že „isté znaky neporiadnej gazdinej najlepšie odstráni metla machová“ (1871 a 1877, s. 3, sign. snkSD 5564 D1). Pripája tiež návod ako ju zhotoviť, či by ale dnešné gazdiné vymenili svoj robotický vysávač, za túto najlepšiu metlu, nevedno.

Lichard_1877_Mala_gazdina_s3

Lichard, D. G.: Malá gazdiná (1877, s. 3) – č. 15 – 18

Milé dámy, hľadáte čisto prírodný čistiaci prostriedok, ktorý vás zbaví aj mastnej škvrny či dodá lesk nábytku?

Lichard_1877_Mala_gazdina_s5

Lichard, D. G.: Malá gazdiná (1877, s. 5) – č. 30 a 32

Dnešné moderné gazdinky už síce prádlo „nezvárajú“, ale problémy s „twrdú wodu“ a vodným kameňom ostali, dobrou radou môže Malá gazdiná poslúžiť aj ak chcete obnoviť belosť pri zažltnutom prádle.

Lichard_1877_Mala_gazdina_s9

Lichard, D. G.: Malá gazdiná (1877, s. 9) – č. 58 a 60

Zaujímavé je, že niektoré poznatky v Hlavných pravidlách o varení uvedené sú ako technológia varenia stále platné. Priamo recepty tu síce nenájdete, ale radia napríklad ako a v čom variť polievku a chutné mäso.

Lichard_1877_Mala_gazdina_s13-14

Lichard, D. G.: Malá gazdiná (1877, s. 13 – 14) – č. 82, 86 a 87

Odporúčaná zásada ako správne jesť chlieb by mnohým z nás už dnes veru nebola po chuti.

Lichard_1877_Mala_gazdina_s19

Lichard, D. G.: Malá gazdiná (1877, s. 19) – č. 124

Dámy, to najlepšie na záver, kedy by ste sa v minulosti mohli stať gazdinou, teda vydať? Termín sobáša určoval stav husí vo dvore!

Lichard_1877_Mala_gazdina_s37_husi_paracky

Lichard, D. G.: Malá gazdiná (1877, prebal)

Slovenská obrázková čítanka hospodárska - novinky vysvetľovala aj obrázkami

Hoci čiastky obrázkovej čítanky boli vydané v roku 1882, na jej stránkach nájdeme moderné zásady manažmentu ľudských zdrojov či time-manažmentu, ale aj zdôvodnenie, či sme praváci / ľaváci od prírody alebo výchovou.

Lichard_1882_SVK_obr_citanka_hodpodarska_titul

Slovenská obrázková čítanka hospodárska (Čiastka I, 1882, titulný list a str. 7)

Lichard_1882_SVK_obr_citanka_hodpodarska_s7

Síce bez úmyslu dodržiavania zdravej výživy či preferencie raw stravy, no o výsledkoch merania cukornatosti v ovocí informuje v hospodárskej čítanke prehľadná tabuľka. Jedli ste už moruše či jafury? V iných článkoch zas nájdete postupy ako správne ovocie a zeleninu opatriť, aby sa hojne urodili a potom zdraviu prospievali (napríklad ako uchovávať výborný zdroj vitamínov – kapustu v sude).

Lichard_1882_SVK_obr_citanka_hodpodarska_s106

Slovenská obrázková čítanka hospodárska (Čiastka I, 1882, s. 106)

Po práci i žalúdku sme ulahodili, na čase je odpočinúť si. Spávate s otvorenými ústami? Pozor na vrásky z toho počínajúce!

Lichard_1882_SVK_obr_citanka_hodpodarska_s160-1

Slovenská obrázková čítanka hospodárska (Čiastka I, 1882, s. 160 – 161)

Nulla dies sine linea / Ani deň bez riadka

Daniel Gabriel Lichard v rôznych periodikách publikoval takmer 5 tisíc článkov, ktoré postupne prepracovával, dopĺňal o nové poznatky a systematizoval do 45 ucelených hospodárskych príručiek a kníh (po vzniku Matice slovenskej aj ako jej činovník).

Svojou pracovitosťou vyvolával obdiv aj u kolegov – S. H. Vajanský o ňom v roku 1882 napísal: „O žiadnom literátovi slovenskom nemožno doslovne tvrdiť: nulla dies sine linea (ani deň bez riadka). O Lichardovi možno: on neprenechal dňa za celých tridsaťpäť rokov, v ktorom by nebol niečo napísal k poučeniu, pozdvihnutiu svojho milého národa.“ (in Dejiny slovenskej literatúry II, 1960, s. 318)

Pripomienkou práce tohto racionálne orientovaného štúrovca by preto mohlo byť aj čítanie niektorého z jeho diel – napríklad aj v Digitálnej knižnici SNK.

Bibliografia

Literárny archív SNK – osobné fondy: Lichard, D. G. (1812 – 1882), sign. M 55 (literárne rukopisy), SL 29 (fotodokumentačné zbierky)

kol. autorov. 1989. Slovenský biografický slovník, III. zväzok K – L, Martin : Matica slovenská, 1989. ISBN 80-7090-019-9. 448 + 36 s. s. 402 – 403 Lichard, Daniel Gabriel

KLÁTIK, Miloš. 2012. Daniel Gabriel Lichard : život a dielo. Liptovský Mikuláš : Tranoscius, 2012. ISBN 978-80-7140-389-0. 26 s.

PIŠÚT, Milan. 1960. Dejiny slovenskej literatúry II – literatúra národného obrodenia. Bratislava : SAV, 1960, s. 318.

[snk_web]