Kowalski: Niektoré jeho skladby nevedel nik zahrať

 

Objavte s nami #pribeh_dokumentu, ktorý nájdete aj v Katalógu digitálnej knižnice SNK

Je rok 1936. V pražských kaviarňach znie džez J. Voskovca, J. Ježka a J. Wericha, zmysly slovenských dám opantáva sladkým hlasom a zjavom elegána František Krištof Veselý. Inšpirovaný avantgardným skladateľom Aloisom Hábom, komponuje Július Kowalski prvú „slovenskú“ skladbu v jednošestinovom systéme. Rukopis unikátnej „Malej suity pre violu“ sa nachádza v Slovenskej národnej knižnici.

Rukopis diela „Malá suita pre violu“ si detailne môže prehliadnuť len návštevník nášho Katalógu digitálnej knižnice SNK (t.j. v našich priestoroch).

Ľudskému uchu znie najlahodnejšie poltónová melódia. Jedna oktáva je rozdelená na 12 poltónov a na tomto princípe už stáročia fungujú vážne i moderné skladby, ktoré denne počujeme. V eufórii po skončení I. svetovej vojny sa do popredia dostáva všetko nové. V Prahe je veľkým experimentátorom Alois Hába – uznávaná európska osobnosť, ktorý od roku 1925 učí na pražskom konzervatóriu avantgardnú mikrotonálnu hudbu. Veľmi jednoducho povedané, oktávu rozdelil na štvrťtóny (24) a dokonca šestinotóny (36), čím vznikol jednoštvrtinový a jednošestinový tonálny systém. Jeho žiakom bol v rokoch 1929 – 1933 aj Július Kowalski. Načas sa odpútal od komponovania v „klasickom“ diatonicko-tonálnom systéme, a vtedy vzniklo šesť skladieb v mikrotonálnom systéme, ktoré sú až doposiaľ slovenskou raritou. Originálne zápisy majstra Kowalskeho štyroch z týchto diel, sú uložené v Slovenskej národnej knižnici:

Dve improvizácie pre husle v štvrťtónovom systéme (1994)
Malá suita pre violu v šestinotónovom systéme (1936)
* Partita pre husle v šestinotónovom systéme (1936)
Fantázia pre husle a violončelo v štvrťtónovom systéme (1937)

Aj iní hudobní skladatelia použili z času na čas štvrťtóny a ich funkciou bolo zvukovo ozvláštniť určité dielo, ale skladbu ako celok, ktorá by bola skomponovaná v štvrťtónovom či šestinotónovom systéme, u žiadneho slovenského skladateľa nenájdeme“, spresnil Juraj Bubnáš z Hudobného centra.

Týmto sú diela Júliusa Kowalskeho vzácne a jedinečné.

Malá suita pre violu bola jedným z dvoch Kowalského skladieb, ktoré 25. júna 1937 otvárali program XV. medzinárodného festivalu pre modernú hudbu v Paríži na Champs-Elysées. Odohral ju violista Vilém Kostečka z Českého nonetu. Zábavné na podujatí bolo, že Kowalski sedel pri poslucháčovi, ktorému sa skladba nepáčila a veľmi hlasno počas hry pískal. Jednoštvrtinovú hudbu svet ešte dokázal stráviť, ale jednošestinovú absolútne neprijal. Ani sám Kowalski nebol s ňou stotožnený, a tak sa vrátil ku „klasike“. Ostal jej verný až do roku 1994. Vtedy, pri príležitosti storočnice Aloisa Hábu, skomponoval v mikrointervalovej tónine dve skladbičky. Avšak nenašiel sa interpret, ktorý by dielo vedel odohrať – ani v Čechách ani na Slovensku. Po rozpade Hábovho (neskôr Pandulovho a neskôr Novákovho) kvarteta v roku 1968 sa interpretácii jednoštvrtinovej ani jednošestinovej tvorbe nik nevenoval.

Kowalski_rukopisLA_SNK

Umelec má jasne v notovom zápise označené hranie v 1/4 a 1/6 tónovom systéme.

 

Ako konštatuje profesorka Zuzana Martináková, z Hudobnej a umeleckej školy J. Albrechta v Banskej Štiavnici:

Z praktického hľadiska je komponovanie v mikrointervalovom systéme problematické. Človek totiž hru na nástroji, resp. nástrojoch v tomto systéme vníma tak, akoby interpret, resp. interpreti hrali falošne.

Fakt, že aj umelec má s takouto skladbou problém, potvrdila aj Martina Božeková zo Slovenskej národnej knižnice:

Interpretácia mikrotonálnych skladieb sa bežne nevyučuje na školách, umelec si to musí natrénovať, naučiť sa pracovať v tej tónine. Nehovoriac o tom, že niektoré nástroje ako klavír, klarinet, harmónium či trúbku treba na to konštrukčne upraviť.

Práve Alois Hába, Kowalskeho učiteľ, pomáhal vyvíjať a vyrábať spomenuté špeciálne štvrťtónové inštrumenty. Na výrobu klavíra v roku 1923 mu vtedajší prezident T. G. Masaryk venoval 25 000 korún – čo je dôkazom toho, akou váženou osobnosťou bol tento umelec. Bohužiaľ, odporcovia Hábovej hudby nástroj vyhodili z okna. Dnes existujú na svete dva exempláre – jeden v Českom muzeu hudby – Národním muzeu v Prahe a druhý v múzeu v Káhire.

Rodák z českej Ostravy, po otcovi dokonca s poľskými koreňmi skladbu Malá suita pre violu skomponoval v Prahe, no aj tak ju hudobníci pokladajú za „prvú slovenskú“.

Môj otec sa v roku 1945 usadil v Bratislave, pôsobil tu až do konca života, takže odborníci vôbec nepochybujú o tom, že by nebol „slovenským skladateľom“, vysvetlil Stanislaw Kowalski, syn dirigenta s skladateľa.

Jednoštvrtinové melódie sa v slovenskej súčasnej hudbe nájdu, ale Malá suita pre violu a Partita pre husle (1936) ostanú asi aj naďalej jedinými dielami svojho druhu na Slovensku.