Keď sochár vytesal láske sochu do veršov


Michelangelove sonety o láske 

Neprístupný samotár, arogantný a večne nespokojný sám so sebou. Aj taký bol geniálny umelec Michelangelo Buonarotti. Autor výzdoby Sixtínskej kaplnky miloval ženy aj mužov – mladých, modelov, urodzených i chudobných. Z lásky či smútku im písal ľúbostné básne, zvečňoval ich v maľbách, štedro ich obdarúval. Dnes uplynie 511 rokov odo dňa, kedy na Námestí Piazza de la Signoria odhalili jeho sochu Dávida.

A tak sa niekoľkokrát stalo, že sa stal obeťou krádeže, zneužitia jeho citov či dokonca vydierania. Istý Febbo di Poggio, ktorému Michelangelo písal ľúbostné listy, ho po rozchode v roku 1532 chcel vydierať a žiadal od neho peniaze. Keď zomrel 16-ročný Cecchino dei Bracci, iná Michelangelova láska, majster napísal 48 pohrebných epigramov.

Najväčšou láskou géniovho života bol Tommaso dei Cavalieri (1516 – 1574), ktorý mal 16 rokov, keď ho 57-ročný Michelangelo stretol v roku 1532. Už v prvom liste z 1. januára 1533 mu napísal: „Vaše lordstvo…, nikdy vás nemôže potešiť práca iného muža, pretože niet iného muža, ktorý sa vám podobá, ani muža, ktorý by sa vám rovnal…Veľmi ma zarmucuje, že nemôžem znovu prinavrátiť minulosť tak, aby som Vám bol dlhšie k službám. V terajšom stave Vám môžem ponúknuť len svoju budúcnosť, ktorá je krátka, pretože som pristarý…“ Mal však šťastie, Tommaso jeho vrúcne city opätoval: „Prisahám, že opätujem Vašu lásku. Nikdy som nemiloval muža viac ako vás, nikdy som si neželal priateľstvo viac ako to Vaše.“

Ako milenci si ostali oddaní až do úplného konca a vraj keď Michelangelo umieral, Tommaso ho držal za ruku. Bol majstrovou múzou – venoval mu vyše 300 sonetov a madrigalov, vedci sa domnievajú, že jeho črty sú zobrazené v niekoľkých dielach.

Michelangelo_Rime_di_M_1626

Rime di Michelangelo Buonarroti Il vecchio. Firenze, 1726.

Sonety, ktoré venoval Thomasovi, sú veľmi pôsobivé:

„Len tvoja vôľa plne ovláda ma 
a myšlienky mi žijú v tvojom srdci, 
slová, čo vravím, nadnáša tvoj dych…
Prečo mám tíšiť túžby naliehavé
len slzami a chrliť ponosy,
keď nieto, viem to, božej pomoci
tým, ktorých pália ohne dravé?”

V roku 1623 vydal posmrtne Michelangelov synovec, Michelangelo mladší, ľúbostné básne svojho slávneho predka. Aby sa však vyhol čo i len tieňu podozrenia na jeho inú orientáciu, zamenil v nich mužský rod za ženský. Len do poznámky na okraj, ktorú objavili až v roku 1863 zaznačil, že básne sa nesmú zverejniť v pôvodnom znení kvôli „amor..virile“ – teda mužskej láske, ktorú vyjadrujú. A tak ich preveršoval…..pravé básne vyšli až v roku 1863 vo Florencii.

Michelangelo písal o láske, smrti, Bohu i dobre a zle. Je ho druhou láskou bola poetka Vittoria Colona (1492-1547), markíza z Pescary. Ako 16-ročná sa vydala za Ferranteho d´Avalos, markíza z Pescary – vojaka. „Nesmierne ju miloval a ona ho taktiež vrúcne milovala. Má od nej ešte mnohé listy plné počestnej a presladkej lásky, aká z takej hrude mohla vychádzať. Napísal jej veľa sonetov plných ducha a ľúbeznej túžby,“ píše Michelangelov životopisec Ascanio Condivi.

Michelangelo Buonarroti sa narodil 6. marca 1475 v talianskom Caprese a bol ľavákom. Podľa dobových záznamov a opisov bol neprístupný samotár, arogantný, večne nespokojný sám so sebou. Neznášal dlhé rozhovory a vraj sa stávalo, že opustil svojich spolubesedníkov uprostred konverzácie. Preto sa v posledných rokoch objavili vo vedeckých kruhoch názory, že Michelangelo mohol trpieť miernejšou formou autizmu. Okrem nadania na maliarstvo a sochárstvo sa Michelangelo venoval aj písaniu sonteov, madrigalov a epigramov. Písanie básní bolo v tej dobe veľmi módne.

Prvý preklad Michelangelovej poézie do slovenčiny urobil Koloman Banšell (1850 -1887). Vysokú umeleckú úroveň vo svojich prekladoch Michelangelovej poézie dosiahol Viliam Turčány: Tebe to, láska, hovorím (1963) a Som ako mesiac (1975).

Michelangelo_Veggio_Som_ako_mesiac_12

Som ako mesiac /orig. Veggio co´be´vostr´occhi un dolce lume/
(preložil V. Turčány In Som ako mesiac, 1975, s. 146)

Cez váš zrak ku mne sladké svetlo prúdi,
ktoré, sám slepý, môj zrak nezahliadne.
Na vašich nohách nesiem bremä riadne,
pod ktorým k zemi klesli by mi údy.

Len s vaším krídlom vzlietam z čiernej hrudy,
až do neba môj duch sa s vaším vkradne.
V hmle horúco a v slnci mi je chladne,
ak vaša duša príkro o mne súdi.

Jedinou vôľou je mi prianie vaše,
vo vašom srdci myšlienky mám skryté
a z vášho dychu plynú moje vety.

Som ako mesiac, ktorý oči naše
nespozorujú dotiaľ na blankyte,
pokým ho jasné slnce neosvieti.

Prostredníctvom projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, spolufinancovanému z fondov Európskej únie, môže Slovenská národná knižnica sprístupňovať verejnosti rôzne zaujímavé a historicky hodnotné diela. „Aj toto považujeme za cestu zvyšovania záujmu o knihy a čítanie zo strany najmladšej generácie, ktorá sa môže k príbehom, ktoré formovali generácie ich predkov, dostať prostredníctvom moderných informačných technológií“, uviedla generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.