Kalendáre


Kalendár nebol vždy iba orientačnou pomôckou a pripomienkou mien, upozorňoval aj na splátky dlhov

Termín kalendár vznikol odvodením od latinského slova „calendae“, ktorým sa v starovekom Ríme označoval prvý deň mesiaca rímskeho kalendára. „Calendarium“, alebo „liber calendarii“ Rimania nazývali aj knihu dlžníkov, ktorí platili úroky zo svojich dlhov vždy každý prvý deň v mesiaci. Pre vlastný rímsky kalendár používali termín „fasti“.

Rímsky kalendár „fasti“ bol najstarším rukopisným kalendárom v európskych súvislostiach a mal mnoho podôb. Zachoval sa v inskripciách hlavne na mramorových doskách, ale i voskových tabuľkách a papyrusových zvitkoch. Kalendár zaznamenával dni „fasti“, pri ktorých sa uvádzali poznámky o historických udalostiach, o pohybe Slnka a Mesiaca a pod.

Stredoveký kresťanský kalendár nadviazal formálne na rímsky. Tvorili ho zoznamy mien svätcov podľa jednotlivých dní roka zostavené na základe martyrológie. V 15. storočí, vynájdením kníhtlače, sa zmenila forma i obsah v kalendároch. Práve vynález kníhtlače a zlacnenie kníh umožnili preniknúť kalendárom do širších čitateľských vrstiev a pre obyčajný ľud boli často jedinou formou literatúry. Od stabilizovania kníhtlače v Uhorsku sa kalendáre stali komerčnou tlačou, artiklom, ktorý zabezpečoval tlačiarom istý zisk.

Do vzniku stálych tlačiarní v Uhorsku v 70. rokoch 16. storočia sa zostavovali a tlačili kalendáre pre potreby uhorského obyvateľstva v susedných nemeckých krajinách a v Poľsku a boli v maďarčine a latinčine. Kalendáre pre potreby slovenskej národnosti v češtine sa na Slovensko dostávali z českých a moravských tlačiarní.

Prvý doteraz známy kalendár v češtine z územia Slovenska vyšiel v exulantskej tlačiarni Václava Vokála v Trenčíne na rok 1639. Najznámejším a najpopulárnejším kalendárom 17. storočia v Uhorsku bol kalendár levočskej tlačiarne Brewerovcov, ktorý vychádzal v troch mutáciách: slovensky (od 1640), maďarsky (od 1626) a nemecky (od 1627).

Štruktúra kalendárov v 17. – 19. storočí bola s menšími obmenami identická:

  1. Kalendárna časť – obsahovala výklad kalendárnych znakov, zoznam dní usporiadaný do mesiacov a týždňov s astronomickými a inými údajmi, ku každému dňu boli uvedené cirkevné sviatky i mená svätých. Bezprostredne na ňu nadväzovala pranostika – astrologická predpoveď o príslušnom roku.
  2. Poučno-zábavná časť – obvykle pozostávala z uhorskej kroniky, správ o významných udalostiach uplynulého roka, kratších literárnych útvarov a anekdot. Nájdeme tu aj populárne články o vedení domácnosti a hospodárstva. Obsahové zameranie článkov sa odvíjalo od témy kalendára.
  3. Zoznamy a prehľady – pripomínali trhy v Uhorsku, poštové úrady, cestovné poriadky poštových dostavníkov.

Kalendáre zo 17. – 19. storočia boli tlačené dvojfarebnou, červeno-čiernou tlačou. Červená farba sa používala na zvýraznenie niektorých častí textu (názvy sviatkov). Titulný list býval zdobený drevorezom – erbom Uhorska, niekedy vyobrazeniami miest, v ktorých sa kalendár tlačil, inokedy ozdobnými linkami a figurálnymi motívmi. Niektoré kalendáre mali na titulnej strane drevorez s motívom hvezdára s hvezdárskym náčiním.

Na ilustráciu prinášame niekoľko kalendárov z 2. polovice 19. a z 1. polovice 20. storočia. Začítajte sa s nami do kalendárov, ktoré používali aj Vaši starí resp. prastarí rodičia.

Hodvábnícky kalendár pre pestovateľov hodvábu; Roč. 2. 1902-1903

Hodvábnícky kalendár pre pestovateľov hodvábu; Roč. 2. 1902-1903

Hodvábnícky kalendár pre pestovateľov hodvábu; Roč. 2. 1901-1902

Hodvábnícky kalendár pre pestovateľov hodvábu; Roč. 2. 1901-1902

Humoristicko-satirický kalendár sršňa; 1947

Humoristicko-satirický kalendár sršňa; 1947

Humoristicko-satirický kalendár sršňa; 1946

Humoristicko-satirický kalendár sršňa; 1946

Humoristicko-satirický kalendár sršňa; 1948

Humoristicko-satirický kalendár sršňa; 1948

Pesstbudinský slovenský prostonarodni kalendár; 1875

Pesstbudinský slovenský prostonarodni kalendár; 1875

Domová pokladnica. Národný slov. obrázkový kalendár; Skalica; 1863

Domová pokladnica. Národný slov. obrázkový kalendár; Skalica; 1863

Černokňažník, Kalendár na rok obecný; 1862

Černokňažník, Kalendár na rok obecný; 1862