K prameňom SNK – Michal Rešetka

Vstúpte do digitálnej knižnice Michala Rešetku – zakladateľa prvej národnej slovenskej knižnice

S príchodom školského roku si pripomíname 220. výročie narodenia jedného z najvýznamnejších slovenských národných buditeľov a zakladateľa prvej národnej slovenskej knižnice Michala Rešetku (2. septembra 1794 – 9. mája 1854). Jeho knižnica spolu s knižnicou jeho priateľa Martina Hamuljaka tvorí základ fondov dnešnej Slovenskej národnej knižnice.

Pri príležitosti tohto významného výročia zdigitalizovala Slovenská národná knižnica zrekonštruovanú časť vzácnej Rešetkovej knižnice, ktorú má vo svojom fonde. V súlade s Rešetkovým postojom, že knihy majú slúžiť ľuďom, ich SNK sprístupňuje širokej verejnosti.

resetka_kniznica

Vzácna Rešetkova knižnica

Rešetka bol nielen bernolákovsky orientovaným kňazom, horlivým osvetovým pracovníkom, zakladateľom spolkov miernosti, škôl, nedeľných škôl, kde sa aj tí najchudobnejší mohli naučiť aspoň čítať a písať. Bol predovšetkým zberateľom a vydavateľom slovenských kníh, kázní a literárnych rukopisov. Celý život zbieral najmä slovenskú tlačenú a rukopisnú literatúru, ktorú využíval nielen on, ale knihy často požičiaval každému, kto mal záujem ich čítať a študovať. Zrejme aj preto sa časť jeho zbierky roztratila už počas Rešetkovho života.

Resetka_SR_24_1 Podobizeň Michala Rešetku, sign. SR 24/1 LA SNK

Diela z jeho knižnice sa stali podkladom pre vznik viacerých významných diel slovenskej literatúry. Napríklad Chrástekových Dejín reči a literatúry slovenskej, na ktorých sám pracoval, boli aj materiálom pre vznik práce J. M. Hurbana Slovensko a jeho život literárny. Z Rešetkovej slovenskej knižnice čerpali námety na články Hurban do Slovenských Pohľadov, Radlinský do časopisu Cyrill a Method, poznal ju aj Ľudovít Štúr. Rešetkovou zásluhou vyšli aj mnohé známe diela, ako Gavlovičova Valaská škola mravuv stodolaKázne príhodné a iné.

 Resetka_224_c_23-1 Resetka_224_c_23-2
 Resetka_224_c_23-3 Resetka_224_c_23-4

Prepis Rešetkového predhovoru k dielu Hugolína Gavloviča Valaská škola mravuv stodola z roku 1829, sign. 224 C23 LA SNK

Vydával aj vlastné kázne, napr. Duchowna reč, Obraz života čtnostlivého a mnoho ďalších. Nie náhodou sa o Rešetkovej knižnici píše, že bola prvou národnou slovenskou knižnicou. Jemu jedinému sa podarilo v skromných podmienkach založiť takú knižnicu, ktorá mala už v tej dobe atribúty národnej knižnice. Mala slúžiť verejnosti a mala zachrániť slovenské knihy, aby sa aj pre budúce generácie zachovali. V prameňoch nájdeme tieto slová „1. aby tieto nezaplatiteľné poklady hubiacemu času a nevážnym pohŕdačom z rúk vytrhol a pre verných národa svojho synov zachránil,… 2. aby takto svoju čisto slovenskú knihoveň zarazil a vystavil a takto po prvý raz usporiadanú verejne bars komu darmo k použitiu otvoril.“

dikda_snk_Skultety_1910_Resetka

Rešetkovu zbierku kníh, ktorú farár z Hornej Súče sprístupnil verejnosti, charakterizuje aj článok J. Škultétyho v časopise Museálnej slovenskej spoločnosti z r. 1910 (roč. 13, č. 3, dostupný v Digitálnej knižnici SNK)

Verejné knihy a výchova slovenského ľudu

Jeho knižnica sa pôvodne volala Bibliotheka Uhro-Slowenská Michala Ressetku. Od počiatku bola verejnou a Rešetka ju budoval ako stredisko všestrannej výchovy slovenského ľudu. Len v období medzi rokmi 1820 – 1841 Rešetka požičal 2244 kníh rôznym čitateľom z oblasti celého Považia. Pomocou svojej knižnice sa snažil ľud vychovávať a vzdelávať.  Aj keď sám bol bernolákovec, veľmi úzko spolupracoval aj so štúrovcami. V jeho knižnici študovali tak katolíci, ako aj evanjelici, čo na začiatku 19. storočia tiež nebolo zvykom. Táto knižnica  spolu s knižnicou Rešetkovho priateľa Martina Hamuljaka tvorí základ fondov dnešnej Slovenskej národnej knižnice.

Resetka_SR_24_2

Titulný list knihy Z Biblioteki Uhro-Slowenskej Michala Ressetka
 sign. SR 24/2 LA SNK

O jej význame svedčí záujem predstaviteľov slovenského národa už v polovici 19. storočia, keď sa rozhodli získať ju ako základný stavebný kameň matičnej bibliotéky. Hneď po založení Matice slovenskej v roku 1863  predseda Štefan Moyses, banskobystrický biskup, sa dohodol s nitrianskym biskupom Roškoványm, že Rešetkovu knižnicu získajú, ako základ matičnej bibliotéky. Najskôr bola uložená v Banskej Bystrici a až po šiestich rokoch bola prevezená do Martina. Tu však nezostala dlho, lebo onedlho Maticu násilne zatvorili a fondy presunuli do Nitry a Budapešti. Po obnovení Matice slovenskej sa opäť dostala do Martina, len už nie je isté, či sa vrátili všetky knihy. Každé sťahovanie je pre knižničné fondy pohroma. Knihy sa každým presunom poškodzujú, ničia a tratia. Jednotlivé knihy sa postupne rozdeľovali do základného, rezervného a multiplikátneho fondu. Takýmto spôsobom sa knižnica roztratila vo fonde knižnice Matice slovenskej, neskôr Slovenskej národnej knižnice.

Po stopách Rešetkovej knižnice

Našťastie Rešetka bol múdry bibliofil a každú knihu si pedantne označil svojim vlastným exlibrisom. Ten je dostatočne nápadný, a tak sme mohli v Slovenskej národnej knižnici zrekonštruovať aspoň časť pôvodnej Rešetkovej knižnice. Informácie o pôvodnej knižnici sme čerpali z viacerých prameňov a zistili sme, že existovali dva pôvodné katalógy Rešetkovej knižnice. Prvý Catalogus librorum Michaelis olim Ressetka, ktorý sa spomína v korešpondencií biskupov Moysesa a Roškoványho. Druhý Catalogus Librorum Latinorum, Hungaricorum et Germanicorum Michaelis Resetka Parochi Felsö Sucensis 1852. Tento katalóg obsahuje 679 záznamov a roky bol uložený na fare v Hornej Súči. Vieme, že knižnica sa pôvodne delila na slovenskú a inorečovú a spolu mali viac ako 1600 zväzkov. Čisto slovenskú knižnicu tvorilo asi 1000 kníh, čo je na tú dobu obrovské množstvo. Väčšina z týchto kníh sa však stratila už predtým, ako knižnicu previezli do Martina. Pramene hovoria, že do matičnej knižnice prišlo z Hornej Súče len  454 zväzkov. Knižnici veľmi poškodilo aj viazanie kníh do priemyselnej väzby, ktorá svojho času bola preferovaná vo všetkých inštitúciách, a tým sa stratilo mnoho identifikačných znakov. Po rekonštrukcii knižnice dnes s určitosťou vieme o 133 knihách, ktoré sú označené  Rešetkovým exlibrisom. Väčšina z nich sa nachádza vo fonde  Slovenskej národnej knižnice v Martine, tri exempláre s Rešetkovým  exlibrisom vlastní Országos Széchény Könyvtár v Budapešti  a zvyšné  zväzky sú uložených na farskom úrade v Hornej Súči, ktorá bola Rešetkovým posledným pôsobiskom.

Čo tvorí už aj digitalizované Rešetkovo dedičstvo?

Zrekonštruované torzo pôvodnej Rešetkovej knižnice je dnes v dobrom fyzickom stave uložené v Slovenskej národnej knižnici. V roku 2001 bola zapísaná v Ústrednej evidencií historických knižničných dokumentov a fondov (HKD a HKF) na Ministerstve kultúry SR a vyhlásená za historický knižničný fond. V SNK ešte stále prebieha rekonštrukcia tejto vzácnej knižnice. Hľadáme ďalšie stratené knihy z pôvodného katalógu a snažíme sa ich získať, aby boli Rešetkove knihy opäť spolu.

Najviac tlačí vo fonde pochádza z 18. a 19. storočia a v zrekonštruovanej časti fondu prevláda najmä náboženská literatúra, až 67%. Menej sú zastúpené jazykoveda, učebnice, prírodovedné diela, filozofia, biografia a geografia, dokonca tu nájdeme aj prácu z fyziky. Zaujímavé sú diela krásnej literatúry, histórie a najmä staré kroniky, napr. Kronika o Perytonovi, Přikladná kronika o velmi trpělivé pani Kryzeldě…, alebo Mravná kronika o sedmi mudrcých. Všetky vydané v Skalici. K zaujímavým titulom patrí aj Komenského Orbis pictus, vydaný v Prešporku 1820.

Rešetkovým cieľom bolo predovšetkým zbieranie slovacík. V knižnici prevládajú najmä územné slovaciká. Najviac tlačí pochádza z tlačiarní v Trnave a Skalici, ale nájdeme tu aj knihy vytlačené v Bratislave, Žiline, Levoči, Banskej Bystrici a Košiciach. Z jazykového hľadiska najviac tlačí bolo v slovenskom a českom jazyku, ale nechýbajú ani latinské, nemecké a maďarské tlače. Súčasťou knižnice sú aj dva rukopisy s Rešetkovým exlibrisom, ktoré sú uložené v Literárnom archíve SNK v Martine.

Resetka_mj_931_1Resetka_mj_931_2Resetka_mj_931_3Resetka_mj_931_4

Resetka_mj_931_5

Ukážka rukopisu Michala Rešetku v zbierke Collectio sapientium eloquiorum memorabilium scientificarum, jovialium etc. Occasione lectionis librorum facta. Auctore Michaeli Ressetka… Tom IV. Ad annum z roku 1825, sign. MJ 931 LA SNK

Mgr. Janka Cabadajová
Mgr. Zuzana Stančíková, PhD.
Slovenská národná knižnica