Jozef Božetech Klemens


Namaľoval pre nás #tvare_literatury, jeho tvár ale taká známa nie je

Maliar, sochár, staviteľ, dagerotypista, prírodovedec, vynálezca, učiteľ, tak sa začína heslo Jozefa Božetecha KLEMENSA (8. 3. 1817 Liptovský Mikuláš – 17. 2. 1883 Viedeň) v biografickom slovníku (1989, s. 97). Mnoho záujmov, ktoré rozvíjal, ho predurčujú aj k prezývke slovenský Leonardo da Vinci. Predstavme si preto málo známeho autora “knihy tvárí 19. storočia” cez dokumenty a zbierky Slovenskej národnej knižnice.

Klemens_Jozef_Bozetech_tablo   stiahnite si PDF maľovanky a vyfarbite si svoje vedomosti

Podobizeň J. B. Klemensa z tabla predstaviteľov Matice slovenskej a maľovanka z fondov SNK – Vyfarbi si vedomosti, ktorá predstaví #tvare_literatury (pre stiahnutie PDF kliknite na obrázok).

Od remesla k umeniu a vede

V otcovej dielni v Liptovskom Mikuláši sa už od narodenia priúčal remeslu, keď pomáhal pri výrobe sediel a kočov pre zemanov. Mal však umelecké nadanie, ktoré mu pomohlo ku vzdelaniu. Na odporúčanie kníhkupca Gašpara Féjer-Pataky Belopotockého a príhovor českých vzdelancov K. S. Amerlinga a V. Štulca ho r. 1837 na skúšku a neskôr riadne prijali za študenta na Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Ešte počas štúdií (1838 – 43) maľoval portréty osobností českého národného života (J. K. Tyl, F. Rubeš a iní).

Súčasne sa v stovežatej vzdelával aj vo vedách prírodných a technických, aby zložil učiteľské skúšky z prírodných vied, češtiny a nemčiny. Ako učiteľ povzbudzoval žiakov k praktickým experimentom a objavovaniu nových možností. V roku 1842 ho očaril vynález dagerotypie (predchodkyňa fotografie) a otvoril “Světloobrazárnu”, prvý fotoateliér v Prahe. Rozhľadený umelec a vynálezca teda nepovažoval fotografiu za konkurenciu pre svoje diela. Neskôr ju dokonca používal ako pomôcku pri tvorbe portrétov. Finančné problémy však jeho ateliér zatvorili už v roku 1843. Umelca čakal návrat domov a práca pre národ.

Podnikateľ – dobrodruh a učiteľ, ktorý báda

Prvé pôsobisko Jozef Božetech Klemens našiel na Orave, kde portrétoval rodinu oravského župana Smrečániho. Po vzniku spolku Tatrín (1844) vytvoril niekoľko portrétov slovenských dejateľov. V spolkovom centre – Liptovskom Mikuláši sa pokúsil aj podnikať s výrobou zinkovej beloby a sadry, no pre nedostatok financií podnik musel opäť zavrieť. Slobodný duch umelca nabádal skúsiť šťastie ďaleko na východe a vysťahovať sa až do Ruska. Jeho zámer zmenila až ponuka na miesto profesora kreslenia v inej slovanskej krajine a tak sa spolu s rodinou (už mal dve dcéry) vydal na dobrodružnú cestu plťou po Dunaji až do Belehradu. Nevhodná klíma ale rodinu prinútila vrátiť sa do rodnej krajiny. Jozef B. Klemens nastúpil ako technický učiteľ na nemeckej reálke v Žiline. Tu za sedem rokov pre mesto vypracoval projekty na verejné stavby ako napríklad mestský pivovar či farský kostol, ktorý potreboval rekonštrukciu po požiari ešte v roku 1848 a zemetrasení v roku 1858. Za správu o tomto zemetrasení, ktorú Klemens poslal C.-k. ríšskemu geologickému ústavu vo Viedni, ho ústav menoval za svojho člena-korešpondenta. V dome v Žiline pribúdali deti (3 synovia) ale rozrastala sa aj odborná knižnica, zbierka rastlín, minerálov a skamenelín. Tieto nadšený geológ využíval aj pri kreslení geologických máp Trenčianskej a Liptovskej stolice, ktoré vytváral spolu s Dionýzom Štúrom.

Klemens_Budatinsky_zamok_1873_LA_K_160_13

Budatínsky zámok (kresba z r. 1874, Literárny archív SNK, sign. SK 160/13)

Za veci národné perom i štetcom

Práve z mesta, na ktoré dohliadal pán Budatínskeho hradu, sa Jozef Božetech pešo vydal na cestu do Turčianskeho sv. Martina, aby sa 6. a 7. júna 1861 zúčastnil na Memorandovom zhromaždení. Národovci tu totiž formulovali požiadavky Slovákov v monarchii. Žiadali aj vznik slovenských škôl a Matice slovenskej. Na založenie prvého kultúrneho spolku Slovákov v Uhorsku, ktorý by rozvíjal národné a kultúrne aktivity, večne s biedou bojujúci maliar prispel sumou 12 zlatých*.

* Koľko chleba mohol J. B. Klemens pre rodinu kúpiť za svoj dar, ak chlieb v roku 1860 stál 12 grajciarov (1 zlatý = 100 grajciarov)?

1861_litografia_ucastnici_Memoranda_naroda_slovenskeho klemens_stanovy_MS

Litografia “Účastníci memorandového zhromaždenia” z r. 1861 a obal stanov Matice slovenskej

Pre spolok tiež navrhol slávnostný obal na stanovy, ktorý neskôr hodvábom a perličkami vyšila manželka J. F. Rimavského. Dnes vernú kópiu tohto obalu môžete vidieť v Literárnom múzeu SNK. Na objednávku Matice slovenskej J. B. Klemens už podľa litografie iného umelca namaľoval aj portrét Ľudovíta Štúra a nadlho tak vytvoril “vernú podobu” národného dejateľa.

Autor “Knihy tvárí 19. storočia” a vynálezca

Stur_Ludovit_O_202_LM_SNK_1 klemens_1872_Sladkovic_O212

Neskôr svojimi štetcami namaľoval takéto “profilové foto” aj pre Andreja Sládkoviča (Literárne múzeum SNK, sign. O 212), Štefana Moyzesa či Michala M. Hodžu, no portrét Ľudovíta Štúra je najznámejší, hoci mnohí z nás nepoznajú meno jeho autora. Skúste sa zahrať na maliara portrétov* a stiahnite si Maľovanku z fondov SNK, ktorá Vám predstaví #tvare_literatury.

* Nezabudnite sa pochváliť svojimi umeleckými výtvormi a zdieľajte ich na sociálnych sieťach s odkazmi: #tvare_literatury a @slovenskanarodnakniznica (Facebook) / @SNK_Martin (Twitter).

V roku 1863 reálka v Žiline zanikla ale novovzniknuté gymnázium v Banskej Bystrici privítalo Klemensa aj ďalších. Opäť učil kreslenie i prírodné vedy. Ako sa žiaci v 19. storočí učili maľovať? V dokumentoch J. B. Klemensa sa zachovala maľovanka pre jeho dcéru Bohdanku z roku 1873 .

Klemens_malovanka_pre_dceru_bohdanu_LA_SK_160_92

Predloha na kreslenie pre dcéru Bohdanu
(Literárny archív SNK, sign. SK 160/92, pre stiahnutie PDF kliknite na obrázok) *

* Pre nás je dnes možno zvláštne, že J. B. Klemens obrázok rozdelil mriežkou, ale práve kopírovaním jednotlivých políčok obrázka sa malá umelkyňa zdokonaľovala v kresbe. Skúsili by ste okopírovať či prekresliť niektoré z políčok ručne? Máte možnosť zahrať sa na študenta umenia (cvičná maľovanka na stiahnutie ako pdf) a pochváliť sa svojím originálnym výtvorom, keď ho budete zdieľať s označením #tvare_literatury a odkazom @slovenskanarodnakniznica (Facebook) / @SNK_Martin (Twitter).

Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní však Klemensa rovnako ako aj ďalších čakalo označenie “pansláv” a opäť existenčné problémy.

Nedostatok financií z učiteľského platu a dôchodku riešil J. B. Klemens tak ako už veľa ráz predtým tvorbou oltárnych obrazov či výzdobou kostolov. Jeho sakrálne diela nájdeme v kostoloch na Liptove, v Turci, na Kysuciach, Orave, Horehroní ale aj na Spiši. Ani finančné problémy nezastavili Klemensove snahy o technické výskumy. Už v roku 1862 poslal na výstavu do Londýna výkresy “Samotlače”, predchodcu dnešného sadzacieho stroja. Vynález motora poháňaného teplým vzduchom – “Žiaroruch” už ale nestihol dokončiť, pretože 17. januára 1883 po operácii obličiek vo Viedni zomrel. Jeho hrob nezdobí žiadne umelecké dielo alebo krásny epitaf. Miesto jeho posledného odpočinku už totiž neexistuje. Spomienkou na umelca, národovca a vynálezcu sú jeho diela, o ktorých veľakrát ani nevieme, že ich autorom je on, Jozef Božetech Klemens*.

* Aj v tomto nám ale môžu pomôcť moderné technológie - diela J. B. Klemensa a o ňom nájdete:

   - v Online katalógu SNKhttp://chamo.kis3g.sk/search/query?theme=snk (zdroj: SNK)
   - v Digitálnej knižnici SNK, dostupnej na: http://dikda.snk.sk (zdroj: SNK)
   - na Webeumenia.sk, dostupnom na: www.webumenia.sk (zdroj: Slovenská národná galéria)

[snk_web]