Ján Levoslav Bella – významný slovenský skladateľ – profesionál


Približne pred 130 dokončil Ján Levoslav Bella prvú slovenskú operu – Kováč Wieland. Desať rokov práce však dlho ostalo nepovšimnuté umelcami, len v rukopise. Až v polovici 30.-tych rokov minulého storočia sa naštudovania zhostilo Slovenské národné divadlo a pod taktovkou Oskara Nedbala ju 28. apríla 1926 uviedlo v slovenskom preklade Vladimíra Roya.

Ján Levoslav Bella

Podobizeň Jána Levoslava Bellu. Fotograf: Kamilla Ásbóth, Hermanstadt.
(Literárny archív SNK, sign. SB 13 – 69)

Slovenská národná knižnica ponúka v rámci projektu Digitálna knižnica a digitálny archív viaceré historicky veľmi hodnotné dokumenty v digitálnej podobe. Keďže koncom mája uplynulo 79 rokov od Bellovej smrti, sprístupnili sme pre hudobných znalcov na www.dikda.eu práve čriepky z jeho života a diela,“ hovorí Katarína Krištofová, generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice.

OPERA KOVÁČ WIELAND

Bella_J_L_Kovac_Wieland_klavir_vytah

Trojdielnu operu Kováč Wieland (Wieland der Schmied) skomponoval na nemecké libreto Oskara Schlemma, ktorý vychádzal z Richarda Wagnera a jeho diela Prsteň Niebelungovho. Opera mala premiéru 28.4.1926 v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Hoci bol Bella silný národovec, predsa len si za motív prvej opery vybral severskú legendu.
Klavírny výťah z opery Kováč Wieland Akt I, Akt II, Akt III (Literárny archív SNK, sign. A XLV/1-35 – 1-38)orchester_schema

Schéma orchestra – party opery Kováč Wieland pre jednotlivé typy hudobných nástrojov:

Violino 1 (1. Husle) – part I, II, III

Violino 2 (2. Husle) – part I, II, III

Viola

Cello (Violončelo) – part III,

Basso (Kontrabas), Harfa 

Flautto (Flauta) - part I, II

Picola (Pikola),  Oboe (Hoboj a Anglický roh) – part I, II,

Corno (Lesný roh) – part I, II, III

Clarinetto (Klarinet) – part I, II

Bassklarinett 

Fagott (Fagot) - part I, II,

Contrafagott (Kontafagot),

Posaun (Pozauna) – part I, II, III

TubaTrombi (Trombón) – part I, IIII,

Gr. Cassa (Bicie nástroje)

Tympany 

Rodák z Liptovského Mikuláša, Ján Ignác Bella, vyrastal spolu s deviatimi súrodencami v rodine organistu. Meno „Levoslav“ prijal až ako birmovné meno a vymenil ním meno „Ignác“. Už doma dostal prvé základné hudobné vzdelanie, neskôr sa popri štúdiu na gymnáziu v Levoči a Banskej Bystrici učil hrať na rôzne hudobné nástroje, osvojil si teóriu hudby a skladby. Popritom navštevoval teologický seminár, zorganizoval spevácky zbor a sláčikové kvarteto a komponoval pre nich inštrumentálne omše, motetá a svetskú hudbu pre klavír. Vďaka svojej činorodej povahe sa stal členom a zapisovateľom študentského krúžku ,,KOLO”. V rokoch 1863 – 65 absolvoval Viedenskú univerzitu, v roku 1866 ho vysvätili za kňaza. Pôsobil v Banskej Bystrici, aj ako prebendát chrámu, neskôr aj ako mestský kapelník v Kremnici. Založil tu orchester a veľký zbor, poriadal koncerty, dirigoval, hral v sláčikovom kvartete a komponoval. V roku 1881 opustil Slovensko a na nasledujúcich 30 rokov sa mu stalo domovom sedmohradské mestečko Sibiň (Sibiu), kde pôsobil ako profesor hudby a riaditeľ Hudobného spolku. Organizoval podujatia, na ktoré pozýval domácich aj zahraničných umelcov. Vtedy nadviazal kontakty aj s Richardom Straussom.

Listy R. Straussa J. L. Bellovi

LISTY RICHARDA STRAUSSA  J. L. BELLOVI

V liste z 2. decembra 1888 Strauss hodnotí a rozoberá Bellovu sonátu. Oslovil ho „môj milý pán Bella“ („Mein lieber, sehr verehrter Herr Bella!“) a taktiež ho chválil za článok o symfonickej básni Prometheus od Ferencza Lista. V liste Strauss spomína aj hudobné diela ako Judáš Makabejský, Eliáš, Mackbeth, Don Juan, Coriolan a iné… (Literárny archív SNK, sign. B IV/79)

Povolanie kňaza ho však obmedzovalo pri komponovaní, a tak sa vzdal kňazského povolania a v Sibini sa naplno venoval hudbe. Konvertoval na protestantizmus a oženil sa. Po prvej svetovej vojne sa vrátil do Viedne, od roku 1928 až do smrti sa mu domovom stala Bratislava. Filozofická fakulta Univerzity Komenského mu udelila titul doctor honoris causa.

Ján Levoslav Bella

Ján Levoslav Bella s manželkou, dcérou a vnučkou (Literárny archív SNK, sign. SB 13 – 73)

bella_j_l_sonata_fantazia_a-xlv-2-a1 bella_j_l_sonata_fantazia_a-xlv-2-a1_1

FANTÁZIA – SONÁTA

V rokoch 1881 – 90 skomponoval tri väčšie diela pre organ: Fantázia-sonáta d–mol, trilógia Dôvera v Boha a Cintorín Hrdinov. Skladbu prispôsobil a upravil technickým možnostiam svojho nového organu. Preto v skladbe vidieť prácu plynulého prechodu medzi klaviatúrami celého organového rozsahu, pričom kladie dôraz na celkovú farbu hlasov. Fantázia-sonáta sa približuje romantickej organovej hudbe, Trilogia Dôvera v Boha a Cintorín Hrdinov nadväzujú na organovú hudbu baroka. Dôvera v Boha je spomienkou – improvizáciou, venovanou nemeckému cisárovi Wilhelmovi. Predviedol mu ju na novom organe počas návštevy Sibine.
(Literárny archív SNK, sign. A XLV/2-A1)

bella_j_l_passione_kantate_a-xlv-2-a2

PASSIONE KANTATE 2. + 3. časť

Skladba „Pôstna kantáta“ je jedným z prvých diel protestantskej hudby po roku 1881, keď konvertoval a stal sa zbormajstrom protestantského kostola v Sibiu.
(Literárny archív SNK, sign. A XLV/2-A2)

bella_j_l_verzage_nicht_a-xlv-2-a4

VERZAGE NICHT, DU HÄUFLEIN KLEIN

Nezúfaj, malé stádo (Verzage nicht,…) je bojový hymnus, ktorého autorstvo sa okrem iných pripisuje dvom autorom: Johannovi Michaelovi Altenburgovi a Gustavovi II. Adolfovi, švédskemu kráľovi. Bella dal hymnu v 80.-tych rokoch 19. storočia organovú podobu. (Literárny archív SNK, sign. A XLV/2-A4)

Pri príležitosti založenia Matice slovenskej (1863) napísal omšu. Oslavy tisícročného výročia príchodu slovanských vierozvestov Cyrila a Metoda sa stali námetom na skladby Staroslovienský otčenáš, Hospodine pomiluj ny, Ejhľa kňaz veliký.

Ján Levoslav Bella tvoril cirkevnú i svetskú hudbu, jednoduché piesne (Matka nad kolískou, 1924), symfonické básne (Osud a ideál, 1874), kantáty (Svadba Jánošíkova, 1927, Divný zbojník, 1933). Svoj život zasvätil komornej, klavírnej a organovej hudbe. V tvorbe vychádzal z raného romantizmu, prvými vzormi mu boli J. Haydn, W. A. Mozart, L. van Beethoven, F. Schubert. Jeho hudobná tvorba znamenala prelom vo vnímaní slovenskej hudby – táto sa stala akceptovanou i medzi profesionálnymi hudobnými skladateľmi. V tlači nájdeme jeho verše, črty, recenzie a úvahy pod niekoľkými pseudonymami. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa stal popredným bojovníkom za národné oslobodenie. Na základe kontaktov so svetovo uznávanými hudobníkmi mohol Bella koncipovať program vytvorenia slovenskej národnej hudby.

Nedokončený životopis J. L. Bellu od neznámeho pisateľa v nemeckom jazyku.

bella_j_l_zivotopis_b-V-55

Ján Levoslav Bella. Lebensbeschreibung (unvollständig), životopis, neúplný, rkp. – iný pisateľ (nezistený), b. m., b. d., 18 s. (Literárny archív SNK, sign. B V – 55)

Výber z hudobných rukopisov  J. L. Bellu, uchovávaných v Literárnom archíve SNK:

bella_j_l_vende_dich_a-xlv-2-a8

Bella, J. L.: Wende dich zu uns o Herr. Kantáta pre mieš. zbor a orchester. Partitúra (Fl, Ob, Clar A, Fg, Cor D, Trom D, Tymp D A, Vl 1, Vl 2, Vla, S, A, T, B, Vlc, Basso). Atg. 1 + 1 + 22 s. (Literárny archív SNK, sign. A XLV/2 – A 8)
Cirkevná protestantská kantáta, ktorá bola skomponovaná pre liturgické potreby po r. 1881.

bella_j_l_Weihnachtskantilene_a-xlv-2-a7

Bella, J. L.: Weihnachtskantilene pre mieš. zbor a orchester. Partitúra (Fl, Ob, Clar B, Fg, Cor F, Trom F, Tymp C G, Vl 1, Vl II, Vla, S, A, T, B, Vlc, Cb). Atg. 12 s. (Literárny archív SNK, sign. A XLV/2 – A 7)
Vianočná kantiléna pre miešaný zbor a orchester.