J. M. Hurban: Prečo svoje orlie pierko zanechal synovi?


Objavte s nami čo sa ukrýva v Literárnom múzeu

Aj vtáčie pierko, ozdoba za klobúkom, môže dobre písať. Myslel si to dozaista Jozef Miloslav Hurban, ktorý svojím deťom, no najpravdepodobnejšie svojmu prvorodenému synovi Svetozárovi Hurbanovi Vajanskému venoval netypický, hlboko symbolický dar. Vo fonde Literárneho múzea Slovenskej národnej knižnice (SNK) sa nachádza orlie pero, pôvodná ozdoba klobúka uniformy slovenského dobrovoľníka v povstaleckých meruôsmych rokoch.

Slovenskí dobrovoľníci v revolučných rokoch 1848/49 vedení J. M. Hurbanom. Reprodukcia olejomaľby M. Benku. (Zdroj: LA SNK, sig. K 4a/150)

Slovenskí dobrovoľníci v revolučných rokoch 1848/49 vedení J. M. Hurbanom. Reprodukcia olejomaľby M. Benku. (Zdroj: LA SNK, sig. K 4a/150)

Neskôr Jozef M. Hurban upravil súčasť svojej uniformy na písacie pero, ktoré pripevnil na dvojhárok papiera. Vlastnou rukou k nemu napísal tento odkaz:

Orličie pero z môjho klobúka počas povstania slovenského r. 1848 a 1849 noseného, potom na pero obrátené, ktorým písal som obranné memoriaty, články a histórie bojovania nášho. Snad bude zaujímavo mojím deťom mať ostatok spísaného už /diela/ a naposledy toto ešte nenapísavšieho rukou mojou pera tohto orlového. V Hlbokom po 32 rokoch v roku odpočinku dvojakú službu národu preukazovaného pera dňa 6. augusta 1880. Miloslav Jozef Lukáš Hurban

Z ozdoby klobúka sa stal nástroj tvorby spisovateľa. J. M. Hurban ho venoval svojim potomkom. (Zdroj: LM SNK)

Z ozdoby klobúka sa stal nástroj tvorby spisovateľa. J. M. Hurban ho venoval svojim potomkom. (Zdroj: LM SNK)

Mladomanželia Hurbanovci prežili v čase Slovenského povstania krušné chvíle. Hurban odišiel od mladučkej 24-ročnej manželky Aničky Jurkovičovej a vtedy len ročného syna Svetozára. Keďže bol považovaný za buriča, pre bezpečie svojej rodiny zvolil svokrovu domácnosť v Sobotišti. A právom, lebo po zverejnení Žiadostí slovenského národa v Liptovskom Mikuláši nasledovala reakcia v podobe zatykača na neho, Štúra a Hodžu. Neskôr nasledovali opakované prepady hlbockej fary a mladej matky maďarskými vojakmi. Vďaka listom si manželia odovzdávali nielen nežné spomienky na seba, no i dôležité informácie. Ona pomohla mužovi v najhoršom odísť do bezpečia na Moravu, on jej vybavil bezpečný únik do Prahy. Neskôr, keď sa po revolúcii vrátili na faru do Hlbokého, ich dom postupne naplnilo dovedna 9 detí. Anička Jurkovičová všetky listy z pohnutého obdobia odkladala pre neskoršie spísanie memoárov. Ako sme sa od Hurbana dozvedeli, práve týmto orlím pierkom z bojov v čase Slovenského povstania ich zaznamenal.