Hugolín Gavlovič – mních, ktorý kázal básňami

Ukazoval ľuďom cestu, ako dobre žiť, pestovať dobré mravy, aby sme ani z ukončenia našej pozemskej púte nemuseli mať obavy. O jeho pôvode veľa prameňov nemáme, no z básní, ktoré pre ľudí napísal aj jeho bližšie spoznáme. Poďte na literárny exkurz dielami Hugolína Gavloviča alebo „podivína 18. storočia“, ako ho nazval Štefan Krčméry. Slovenská národná knižnica Vám ich ponúka v digitalizovanej podobe kníh a časopisov i na voňavom papieri cez svoj online katalóg.

Ako sa z Martina Hugolín stal

Hoci v čítankách meno Hugolín Gavlovič nájdeme pri predstaviteľoch didakticko-reflexívnej poézie, konkrétne obdobia baroka, v martikách by sme toto meno hľadali márne. Pri spisovateľoch nejde o nič zváštne, veď oni si bežne volia pseudonym. V Gavlovičovom prípade však meno Hugolín je meno rehoľné, ktoré istý Martin Gavlovič (* 11. 11. 1712 Czarny Dunajec (Poľsko) – † 4. 6.1787 Horovce), rodák z poľsko-uhorského pohraničia, prijal až v roku 1733 pri vstupe do františkánskej rehole. Pretože záznamy najmä o jeho detstve sa nezachovali, vieme len, že školy absolvoval najprv v Trstenej, potom v Žiline a na priaristickom gymnáziu v Ružomberku. Teológiu ukončil v Žiline, ale kázať z kancľa mu kvôli pľúcnej chorobe nebolo súdené. Vstúpil preto do kláštora františkánov v obci Pruské, odkiaľ neskôr prišiel na kaplánku do Horoviec, kde v roku 1787 svoju životnú púť aj dokonal. Napriek chatrnému zdraviu, ktoré si kuríroval podľa odporúčaní vtedajších medikusov aj pitím žinčice a pobytmi na salašoch, však aj on svojim ovečkám kázal – vďaka literatúre. Veď, ako sám napísal:

Kdo má literné umení, je bohatý dosti,
neb sobe ví pomáhati v každej potrebnosti.
Bohactví bývá nestálé, umení trvácé,
umení slúží do smrti, bohactví nakrátce.
Lepší chudobný učený, než bohatý sprosták,
z rudy múže byti zlato, z vola nebude pták.
(Valaská škola mravúv stodola, 1775 In Šmatlák, 2002)

Išlo o akési nepriame, pasívne cez verše šírené kázanie.

Gavlovic_1785_Valaska_skola_B_89

Gavlovič, Hugolín: Valaská škola mravův stodola – rukopis zbierky z r. 1755 (Literárny archív SNK, signatúra B 89)

 

Písať nie pre vzdelancov v jazyku cudzom, lež „poúčať a zabávať“

Motto Valaskej školy - rétorická Horatiova zásada „docere et delectare“ – „poúčať a zabávať“ celkom vystihuje Gavlovičovu snahu priblížiť sa ľuďom. Hoci bol Hugolín členom kléru, kázať a vštepovať ľuďom mravné zásady a postoje, sa snažil nenásilne a najmä zrozumiteľne. Svoje básne písal v jazyku, ktorému ľud rozumel (v období baroka, teda pred A. Bernolákom kodifikovanou slovenčinou, ešte nešlo o jazyk spisovný) a vkladal do nich obrazy „zo života“ ale aj odkazy na Bibliu, diela cirkevných otcov či antickú i súčasnú literatúru.

Nemoralizoval a mal pochopenie pre človeka. Bol presvedčený, že „i nejhorší v svete človek má nečo dobrého, / jako i nejlepší človek nebývá bez zlého“. Za najväčšiu normu zodpovednosti voči Bohu i blížnym považoval svedomie človeka.

Jeho práce nie sú iba zbierkou „dobrých rád a ponaučení, užitočných pre život pozemský i záhrobný“ (ako boli napríklad katechizmy a návody na spásu duše), ide skôr o zhrnutie poznatkov z oblasti morálky, etiky a náboženstva, zakotvené v príkladoch z praktického života. Čitateľa by preto nemal odradiť pozoruhodný rozsah (obe hlavné diela autor spísal približne do 17 000 veršov), ani detailne prepracovaný obsah a forma diel. Vznikli totiž v období, ktoré zhŕňalo poznatky spoločnosti do encyklopédií (z učebníc si možno pamätáte polyhistora Mateja Bela a jeho Notície). O rozhľadenosti a  vysokom literárnom vzdelaní autora, svedčí aj vyspelá jazyková a slovesná kultúra spisov. Táto ho stavia do pozície „poeta doctus“, teda „básnika učeného“, ktorý sa ale so svojím poznaním delí s čitateľom.

Čo dobrého čítaš, to pamatuj

Názov z prvej nóty spisu Valaská škola mravův stodola, nabáda čitateľa čítať pozorne a rozmýšľať. Pri Gavlovičovom prácach, to veru inak ani nejde, pretože odkazy na Starý i Nový zákon, literatúru antickú, stredovekú i novšiu, rozpracoval do poznámok na okrajoch textov. Z hodín literatúry známe príbehy 21 biblických pastierov s ponaučeniami o dobrých mravoch (rukopis z roku 1755), ako jediné vďaka Michalovi Rešetkovi v rokoch 1830-31 vyšli aj knižne. Ďalšie diela sa zachovali už len v rukopise, alebo sa stratili a o ich existencii vieme iba z odkazov (Škola duchovní aneb Naučení k duchovnímu rozjímání z roku 1777). Všetky ale kladú dôraz na mravnú silu, ktorú má človek rozvíjať každý deň svojho života. Začítajte sa do digitálnej alebo papierovej podoby Peťsto naučení o dobrých mravoch (1782), eschatologického diela Škola kresťanská s veršami zvázaná, k čítání a spívání, i k rozjímání sporádaná… (1758), učebnice latinskej gramatiky Qualis vita, mors est ita – Aký život, taká smrť (1749) či zbierky kázní Kameň ku pomoci (1779) a Cvičení duchovní (1778). Ich téma – smrť, ako nevyhnutná súčasť života, bola príznačná pre obdobie baroka, no o mravnosti poúčali moderne – s citom a rozumom.

Gavlovic_1758_Skola_krestanska_titul

Gavlovič, Hugolín: Sskola krestanska z werssami zwazana, … – rukopis z roku 1758 (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

 

Pamätaj i to, že o posledných veciach človeka rozhoduje sa už za jeho života

Kým vo Valaskej škole… sme sa učili dobrým mravom či „ars bene vivendi“ (umeniu dobrého života), v Škole kresťanskej… hovorí sa o umení dobrej smrti – „ars bene moriendi“. Ako dobre žiť, aby sme v hodine poslednej a po nej netrpeli, aj tak sa dá chápať básnická zbierka Sskola Krestanska z werssami zwazana, k Čytani a k Spiwaňi y k Rozgimaňi sporadana O Čtyrech poslednich wecach Čloweka. Totissto: O Smrti, O Sude, O Pekle a O nebi, k potupeni Hrichu, a wsseckej Marnosti spusobna (1758). Verše v jednotlivých knihách o posledných veciach človeka (smrť, súd, peklo a nebo), kritizujú morálnu vypočítavosť a neetické praktiky. Gavlovič v nich kvalitu ľudského bytia prirovnáva k mravnej sile človeka v každodennom živote. Dodržaná kompozícia každého z celkov, úvodná „predmluva“ (pri 2 nie je zachovaná) a 288 konceptov – samostatných 12-veršových strof vysokej básnickej úrovne, je však stále zrozumiteľná*, pretože básnik myslí na čitateľa, aj na toho, ktorý nerád číta dlhé state.

* Pre lepšiu čitateľnosť uvádzame pri ukážkach jednotlivých konceptov aj ich prepis do súčasného slovenského jazyka z nových vydaní Školy kresťanskej, ktoré uvádzame v zozname bibliografických odkazov. 

Už v časti Darování, svoju knihu venoval všetkým, ale najprv Tretímu rádu Serafinskému (t. j. terciárom – františkánskemu rádu, In Škola kresťanská,… 1758, 2004, s. 138). Čitateľ ju má použiť na polepšenie seba samého, pretože:

Gavlovic_1758_f10_2darovani

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanska z werssami zwazana, … – rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

 

… Dal sem ti Valaskú školu k mravom, k statečnosti,
a táto Kresťanská škola bude ti k svatosti.
Ale ju preto nečítaj, bys’ byl učenejší,
než abys’ byl v sobe lepší, a Bohu milejší.
Nevezneš z její čítání užitku žádného,
jak nebudeš polepšovať sám seba samého …
… ó knižečko milá. Kdokoliv te k sobe prijme, buď mu ku užitku,
o čtyrech posledních vecách mluv v jeho príbytku. …
(Škola kresťanská, s veršami zvázaná, … 1758, 2004, s. 138)

Iní smrťou končia, Škola kresťanská začína

I. kniha – O Smrti

V úvode knihy O Smrti (koncept 8) – podľa poznámok autor odkazujúc na antiku, hovorí shakespearovským jazykom, keď prirovnáva svet k divadlu.

…A my, lidé v nem žijící, persony činíme, …
… Prichádzá smrť, rozkazuje personu zložiti,
musí tak byť, nesloboda se jej protiviti…
(Škola kresťanská, s veršami zvázaná, … 1758, 2004, O  Smrti, s. 139)

Veršami čitateľovi pripomína, že pozemský život je krátky a treba ho dobre využiť:

Život náš jako dym mine, jako voda beží,
a hodina smrti našej pod pečeťú leží.
Víme, že jednúc zemreme, však nevíme kedy,
když se nejmíň domníváme, smrť pripadne vtedy.
(Škola kresťanská, s veršami zvázaná, … 1758, 2004, O  Smrti, s. 144)

Gavlovic_1758_Skola_krestanska_O_Smrti_koncept_93

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola kresťanská z werssami zwazana, … – rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Od toho, či Bohom daný čas na Zemi využijeme na rozvoj svojich cností a teda na skutky dobré, alebo na hriech a podporu neprávosti, Gavlovič odvodzuje aj popis smrti, keď píše, že: „jaké v živote chování, také býva i skonání“ (2004, O Smrti, s. 160). Samotnú smrť vykresľuje ako spravodlivú nevyhnutnosť, ktorá „neni s ničím obtížená, lehká je k behání, nelen starých, než i mladých s kosú svú dohání.“ (Gavlovič, H., 2004, s. 152). Zároveň nás vyzýva uvažovať o tejto rovnosti aj pri návšteve miest posledného odpočinku tých, ktorí tento svet už opustili – cintorínov.

Prosím te, vstúp do cintera, dívaj se na hroby,
obráť oči do kostnice, čo smrť s lidmi robí. …
… Ze všeckých je prach jednaký, neni rozdílnosti,
podobný je chudobnému ten, kdo byl v hodnosti. …
(Škola kresťanská, s veršami zvázaná, … 1758, 2004, O  Smrti, s. 163)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola kresťanská z werssami zwazana, ... - rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanska z werssami zwazana, … – rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

II. kniha – O Súde

Použijúc svedomie ako záznamník mravnosti života či určitý mravný imperatív (paralela s učením I. Kanta), začína Gavlovič II. knihu O súde:

Čo v svedomí žije, to se neukryje.
Když se svedomí otevre v deň nejposlednejší,
v nem uvidíš, jako trávíš tento čas nynejší …
(Škola kresťanská, s veršami zvázaná, … 1758, 2004, O  Súde, s. 165)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola kresťanská z werssami zwazana, ... - rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanska z werssami zwazana, … – rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Posledný súd, ako prejav Božej spravodlivosti, charakterizuje tvrdením, že na hriechy každého človeka, sa bude pozerať rovnako. Podľa autora aj hrdinský Alexander veľký, múdry Šalamún a výrečný Cicero budú pred súdom rovní pospolitému ľudu a ich hriechy budú po zásluhe odmenené.

III. kniha – O Pekle

Po súde, príde na rad trest, tretia kniha diela sa začína básnickou definíciou pekla ako diablovi stvoreného a hriešnikom prisľúbeného miesta.

Čo jest peklo? Abys’ vedel, jest místo úzkosti,
žalár večný, hrob smradlavý všej nečistotnosti. …
… Tam život smrťú nazvaný, žáden ho nechválí,
tam duše i telá lidské oheň večný pálí …“
(Škola kresťanská, s veršami zvázaná, … 1758, 2004, O  Pekle, s. 190)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanská z werssami zwazana, ... - rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanska z werssami zwazana, … – rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Verše o ohni pekelnom a jeho sile, na praktických príkladoch horľavých a nehorľavých látok (slama, drevo, či železo) ukazujú, že trest je vždy úmerný hriechu, a tak: „jaké kdo má provinení, takové znese trápení.“ (Gavlovič, H., 2004, O  Pekle, s. 198). Samotný hriech Gavlovič prirovnáva k červíkovi, ktorý nahlodáva naše svedomie – „Červík v dreve z dreva hledá vyživení svoje, človek od zlého svedomí nemívá pokoje.“ (O Pekle, s. 200). Pretože osud hriešnika – utrpenie v pekle, chápe podľa vierouky ako večné, výstrahou proti konaniu hriechu, nám má byť zúfalý nárek pekelníkov: „Ach, keby nebylo keby, všetci by sme byli v nebi.“ (Gavlovič, H., 2004, O Pekle, s. 201).

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanská z werssami zwazana, ... - rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanska z werssami zwazana, … – rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

IV. kniha – O Nebi

Len ten, kto nehrešil a svedomie má čisté, môže očakávať brány nebeské. V poslednej knihe O Nebi, Gavlovič rozhodovanie o prijatí do neba popisuje na základe fyzikálneho porovnania veličín hriechu a čistoty duše (peklo verzus nebo):

Lehký, čistý musíš býti, jak chceš do nebe prijíti.
Lehké veci jidú hore, a težké zas dolu,
neb lehké veci s težkými nechcú bývať spolu. …
… Proč hrích nejide do nebe, múžeme poznati,
nebe težkosť, nečistotu nemúže prijati. …
… Jako kameň padá dolu, nejide do nebe,
tak ty vpadneš až do pekla, jak máš hrích na sebe.
(Škola kresťanská, s veršami zvázaná, … 1758, 2004, O  Nebi, s. 43-44)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanská z werssami zwazana, ... - rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanska z werssami zwazana, … – rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Pre zaujímavosť možno dodať, že o nebi autor uvažoval v zmysle scholastickej doktríny o pluralite nebies – nebo nebolo iba jedno, ale existovalo viacero nebies podľa planét a zverokruhu. Aká odmena za statočnosť a zbožnosť nás v nebeskom svete čaká? Večný pokoj a poznanie:

Ve svete síc vidíš mnoho, a nic nerozumíš z toho.
… Všeckých vecí prirodzenosť, bytnosť i vlastnosti
poznáš v nebi dokonale k tvej vetšej radosti.
(Škola kresťanská, s veršami zvázaná, … 1758, 2004, O Nebi, s. 229)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanská z werssami zwazana, ... - rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanska z werssami zwazana, … – rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Zbierka Škola kresťanská s veršami zvázaná, k čítání a spívání, i k rozjímání sporádaná, je aj vďaka použitému jazyku (prvá kultúrna podoba západoslovenčiny) určená pre široký okruh čitateľov, ale to jej neuberá na kvalite básnického jazyka a prepracovania. Eschatologickým námetom, t.j. popisom posledných vecí človeka na svete, sa podobá na iné, možno i známejšie zbierky, no rozhodne patrí medzi významné diela slovenskej barokovej poézie.

 Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanska z werssami zwazana, ... - rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanska z werssami zwazana, … – ilustrácia z rukopisu (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Záverom preto možno už iba zopakovať hlavné posolstvo tejto zbierky – autorove „odporúčanie“ pre čitateľa, ktoré je platné aj dnes, aby sa na pozemskej púti zameral na konanie dobrých skutkov a jeho cieľom pre život večný bolo nebo:

Buď magistrem tvojim zmyslúm, nauč jich dobrému,
aby se neobracali ve svete ku zlému.
(Škola kresťanská, s veršami zvázaná, … 1758, 2004, O Nebi, s. 236)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanská z werssami zwazana, ... - rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

Gavlovič, Hugolín. 1758. Sskola krestanska z werssami zwazana, … – rukopis (Literárny archív SNK, sign. MJ 433)

[snk_web]

Zoznam bibliografických odkazov

GAVLOVIČ, H. 1758. Škola kresťanská s veršami zvázaná, k čítání a spívání, i k rozjímání sporádaná. In Gavlovič, H. 2004. O dobrých mravoch. Bratislava : Slovenský Tatran, 2004. 293 s. ISBN 80-222-0522-2.

GAVLOVIČ, H. 2012. Škola kresťanská (1758). Bratislava : Kalligram, 2012. 802 s. ISBN 978-80-8101-6.

ŠMATLÁK, S. 2002. Dejiny slovenskej literatúry I. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2002. 359 s. ISBN 80-88878-70-5.