Aj slovenský jazyk má svoj deň alebo hovor a píš ako vieš!


Slovenská národná knižnica si pripomína Medzinárodný deň materinského jazyka

Materinský jazyk je samozrejmosť. Tak na čo ho oslavovať? Veď slovenčina je rutinou! Ale nebolo to vždy tak. V mnohých krajinách používanie materinského jazyka stále nie je bežné a hrozí, že jazyky, ktoré sa nepoužívajú, zaniknú (UNESCO Atlas svetových jazykov v ohrození).

Jazyk aj v čase globalizácie považujeme za súčasť identity a dedičstvo každého národa a preto iniciatíva UNESCO v roku 1999 stanovila 21. február ako Medzinárodný deň materinského jazyka. Dátum 21. február je symbolický, pretože v tento deň v roku 1952 boli v Bangladéši zabití 4 študenti, ktorí protestovali za používanie svojho materinského jazyka – bengálčiny. Stalo sa to v 2. polovici 20. storočia, no situácia sa nezmenila ani v 21. storočí. Monitorovacia správa UNESCO v oblasti celosvetového vzdelávania z roku 2011 (UNESCO Portal, 2017) predpokladala, že až 40 % svetovej populácie nemá prístup k vzdelávaniu v jazyku, ktorým hovorí alebo ktorému rozumie.

Na Slovensku po slovensky

Treba pripomenúť, že nie tak dávno by sme sa v podobnej štatistike ocitli aj my, pretože vzdelávanie v slovenskom jazyku nebolo možné. Kým v 19. storočí, sa jazyk považoval za jeden z určujúcich atribútov národa, tzv. Aponiho zákony z roku 1907 túto tézu popreli. Potlačilo sa jeho používanie v školách a po slovensky ste sa „nedovraveli“ ani na súdoch či úradoch. Situáciu s používaním jazyka na začiatku 20. storočia opisuje aj dobová tlač:

noviny_1915_12_SVK_lud_noviny_19150319_s3_Rukovat

Slovenské ľudové noviny, 19. 3. 1915, s. 3

noviny_1916_01_Narodnie_noviny_19160104_s2-3_Primoravsky_basen

Národnie noviny, 4. 1. 1916, s. 3

Náš jazyk ale napriek zlým podmienkam nezanikol. Prežil v bežnej komunikácii, v knihách a časopisoch. Tie sa zachovali v knižniciach. Skúsme sa preto na jazyk pozrieť inak a preskúmajme doteraz nespravodlivo prehliadané zdroje informácií o jazyku, ktoré sú krásne uložené v knižničných regáloch. 

Knihy, ktoré učili ako správne písať a hovoriť

Tvoria špeciálnu kategóriu dokumentov o jazyku, ktoré boli a sú povinné a preto ich používatelia v čase čítania považujú za nezaujímavé a žiakov priam obťažujúce – učebnice jazyka. Vždy ale vysvetľovali ako správne a spisovne používať materinský jazyk. S rastúcim vekom týchto kníh sú informácie z nich stále zaujímavejšie, pretože priamo popisujú vývoj jazyka. Kde však hľadať staré učebnice pre náš jazykový prieskum? Na polici domácej knižnice asi nebudú. Vďaka moderným technológiám môžete však aj Vy zaloviť vo fonde Slovenskej národnej knižnice (SNK), ktorej úlohou je zhromažďovať a uchovávať slovacikálny fond aj pre budúce generácie*.

* Bez obáv, jazykovo priam odstrašujúci knihovnícky pojem „slovaciká“ v sebe ukrýva jednoduchú, no pre naše vyhľadávanie dôležitú definíciu. Ide totiž o dokumenty, spĺňajúce aspoň 1 z nasledujúcich podmienok: napísali ich slovenskí autori, boli vydané na našom území, sú napísané v slovenskom jazyku alebo sa obsahovo akokoľvek týkajú Slovenska.

Učebnice slovenčiny rozhodne majú slovacikálny charakter. Tak hor sa do hľadania v online katalógu. Tu rýchlo a jednoducho nájdeme mluvnice, šlabikáre, čítanky staršieho dátumu vydania či moderné učebnice a pracovné zošity, do ktorých si značia domáce úlohy dnešní žiaci. Všetky o jazyku a jeho používateľoch prezradia veľa. Po zdigitalizovaní si niektoré z nich môžete prelistovať aj z domu*.

* Digitalizácia umožnila knihovníkom preniesť vzácne knihy do modernej doby, zverejniť katalógy a za určitých podmienok aj priamo zdigitalizované materiály. Napríklad Katalóg Digitálnej knižnice SNK sa stále rozširuje o zdigitalizované knihy, časopisy, ale aj špeciálne tlače – pohľadnice, mapy. Používateľ v tomto katalógu môže vyhľadávať odkiaľkoľvek, no priamy prístup k zdigitalizovaným dokumentom je možný v rámci siete SNK.

Grammatica Slavica - Posonii - 1790 stur_kniha_nauka_reci_slovenskej_1846_1

Čítaním manuálov pre používateľov jazyka ľahko zistíte, že kým prvá gramatika slovenského jazyka od Antona Bernoláka bola napísaná v latinčine (1787), príručky z tzv. druhej kodifikácie slovenčiny (1843) boli už zrozumiteľné a písané v novej spisovnej reči. Systematicky ale knihy na výuku slovenského jazyka začali vychádzať až po roku 1863 – po vzniku Matice slovenskej. Môžete nahliadnuť do šlabikára, z ktorého sa litery učila napríklad aj Vaša prastará mama alebo do čítanky, ktorú si podpísal budúci spisovateľ*.

* Áno, knihovníkov zaujímajú aj poznámky, ktoré si čitatelia kedysi zapísali do kníh – od „značiek vlastníka“, tzv. ex libris až po vysvetlivky textu či iné poznámky na okrajoch strán. Práve v učebniciach sa takýchto poznámok nájde až až. Dnes ale prosíme do kníh už nepísať!

Cerny_1864_Slovenska_citanka_titul

Do Slovenskej čítanky od Emila Černého z roku 1864, si jej majiteľ Vladimír Roy zapísal: „Dar od tatíčka na vianoce“. Jeho meno nájdeme aj v neskorších učebniciach, ale potom už ako súčasť učebného textu o významných predstaviteľoch slovenskej poézie. Ide o písomný doklad, že aj najväčší básnici a prozaici sa najprv museli jazyk a aj všetko ostatné z niečoho naučiť.

Cerny_1864_Slovenska_citanka_obsah

Básnikovo vydanie Slovenskej čítanky z r. 1864, nám priblíži dobovú slovenčinu a jej jazykových predchodcov (bernolákovčinu a slowakizovanú češtinu) cez ukážky z diel známych i pre nás už neznámych autorov. Jednu z básní Ján Palárik venoval priamo materinskému jazyku a možno by stálo za to, pripomenúť si tieto verše a za nimi nasledujúci náučný text o rozmanitosti jazykov na svete (pre stiahnutie PDF úryvku kliknite na obrázok nižšie).

Cerny_1864_Slovenska_citanka_s153

Báseň Jána Palárika Slovenčina, In: Černý, E. 1864. Slovenská čítanka. Viedeň : Matica slovenská, 1864, s. 153 – 157 (pre pokračovanie básne a článok o rozmanitosti jazykov kliknite na obrázok)

Zigmundik_1881_Skola_reci_slovenskej_titul

Ďalšia učebnica nám ponúka až 500 cvičení mluvničných, pravopisných aj slohových. Vidíme praktické príklady pravopisného úzu z konca 19. storočia. Cvičenia sú odlišné od tých súčasných, ale stále dokážeme rozumieť reči doby, v ktorej cvičebnica vznikla.

Zigmundik_1881_Skola_reci_slovenskej_s20-21

Zigmundík, Ján. 1881. Škola reči slovenskej. Pezinok: vl. nákladom, 1881.

Akú známku z dobovej orthographie čiže pravopisu by ste od rechtora dostali Vy? Nemusíte sa obávať, ani „otcovia“ slovenského jazyka nemali z jazykov vždy „výborný“. Aj toto nám prezradia zverejnené dokumenty z fondov SNK. Na pováženie však zostáva fakt, koľkí zo spisovateľov mali na vysvedčeniach známku z materinského jazyka.

Aj čítaním novín sa dá učiť

Jazykové praktiká z hodín gramatiky vymeníme za kratšie útvary, uverejňované v dennej tlači – médiu, ktoré v dobe bez televízie a internetu, vládlo svetu. Áno, k učebniciam môžeme priradiť aj periodiká, pretože prvé po slovensky písané noviny u nás vznikli práve ako „učebnica“ na podporu šírenia spisovného jazyka. Neskoršie novinové články sú tiež cenným zdrojom informácií o zmenách v jazyku. Slovenská národná knižnica zverejňuje výber historickej slovenskej dennej tlače dlhodobo a čitatelia už zistili, že pri čítaní aktualít, ktoré hýbali spoločnosťou pred 100 rokmi sa neraz zíde i slovník. Pretože o význame niektorých slov „chyrovať“ nebudete, hneď identifikujete, čo je to archaizmus, historizmus, slang a podobne. Poučky zo školy dostanú v dobovej slovenčine reálny príklad a aký zaujímavý! Veď posúďte sami:

noviny_1916_06_Narodnie_noviny_19160212_s1_kniznica

Národnie noviny, 12. 2. 1916, s. 1

noviny_1915_12_SVK_dennik_19150320_s4_kozaci

Slovenský denník, 20. 3. 1915, s. 4

Autori článkov a ich čitatelia asi ani v snoch nepomýšľali na to, že o storočie neskôr, budú tieto „aktuality“ opäť čítané. Takisto spisovatelia nepredpokladali, že ich diela budú ich neskorší kolegovia „prispôsobovať“, aby boli zrozumiteľné aj v modernejších časoch. V súčasnej dobe však stále čítame rozprávky, zapísané rozprávkarom, ktorý „napísal Slovákom rozprávkový rodný list“. Nech už príbehmi listujeme v podobe najstarších zošitov, alebo ich čítame prerozprávané v knižkách od Márie Ďuríčkovej, Ľubomíra Feldeka a ďalších, stále ide o spísanú rozmanitosť nášho jazyka, ktorá vychádza z ľudovej slovesnosti. Pretože predsa aj moderné rozprávky musia byť rozprávané „rečou ľudu“.

Z rečí do reči alebo brána jazykov otvorená

Táto reč – náš jazyk nevznikol sám za zatvorenými dverami. Neustále sa mení aj pod vplyvom iných jazykov. Opäť nemusíme ísť ďaleko do minulosti, veď ešte nedávno sme sa jazykovo vysporiadavali s vyjadrením “browsovať v on-line katalógu knižnice zobrazenom na displayi nášho mobilného telefónu.” Veru, kedysi sme telefón nazývali aj “ďalekozvuk” a tiež chvíľu trvalo, kým sa “display” poslovenčil na “displej”. V knižniciach nájdete množstvo príkladov, ako sa jazyky medzi sebou “dohovoria” a ako neskutočne sa aj ten náš jazyk vyvíja. Je to predsa živý organizmus, ktorého „bunky“ = slová starnú a sú neustále nahrádzané novými domáceho pôvodu i importovanými zo zahraničia. Nie iba anglikanizmy totiž vládnu naším malým jazykovým svetom. Mnohokrát ani netušíme, že v slovenčine vlastne často sekáme latinu alebo sa inšpirujeme od susedov. Skriňa, kravatľa, karanténa či šarlatáni a mnohé ďalšie slová tu neboli odjakživa, aj keď sa to nezdá!

noviny_1917_06_Narodnie_noviny_19170206_s2-3_slova

Národnie noviny zo 6. februára 1917, s. 2 – 3

Jazyk sa teda mení, ale napísané zostáva – najmä v knižniciach! Preto si aj dnes môžete prečítať, ako Shakespearovho Rómea a Júliu preložil napríklad Hviezdoslav a vzápätí sa môžete začítať do najmodernejšieho prekladu. Ten istý jazyk budú vyjadrovať iné slová. 

Dôkaz, že slovenčina prešla naozaj dlhú cestu. Oslávme preto medzinárodný deň materinského jazyka, napríklad čítaním obľúbenej knihy, časopisu alebo písaním sms s diakritikou a bez pomoci automatického doplňovania slov. Spôsob je na Vás. My ďakujeme, že ste prečítaním tohto článku oslavovali s nami.

[snk_web]

Použitá literatúra

UNESCO. 2017. UNESCO Atlas of the World’s Languages in Danger [Atlas svetových jazykov v ohrození]. [online]. [2017-02-19]. Dostupné na: http://www.unesco.org/new/en/culture/themes/endangered-languages/atlas-of-languages-in-danger/

Čo sa písalo v novinách pred 100 rokmi. 2014-2017. [online]. [2017-02-19]. Dostupné na: http://dikda.eu/category/100-rocne-noviny/

Katalóg digitálnej knižnice SNK dostupný na adrese: http://dikda.snk.sk

Informačný portál Slovenskej národnej knižnice: www.snk.sk

Propagačný portál projektu Digitálna knižnica a digitálny archív dostupný na adrese: www.dikda.eu