Hon na čarodejnice – očistiť ich mali plamene

Korene prenasledovania čarodejníc siahajú až do čias antiky a germánskych predstáv o démonoch a zlých dušiach. Už v rímskom práve existovala možnosť potrestať osobu praktizujúcu čarodejníctvo a ako trest bol predpísaný oheň.

V rannom stredoveku čarodejníctvo považovali za poveru a ilúziu a čarodejnícke procesy prakticky neexistovali.

V 15. storočí sa po celej Európe rozpútal hon na kacírov a čarodejnice. Zvlášť silná bola v tej dobe inkvizícia v Nemecku, kde v roku 1484 rozpútal hon na čarodejnice dominikánsky mních Heinrich Kramer, ktorý v prenasledovaní čarodejníc nachádzal doslova zmysel života. Podľa neho čarodejnice mali takú moc, že v krajine mali na svedomí  neúrodu, hromadné hynutie dobytka či šírenie chorôb medzi obyvateľstvom. Prenasledovanie kacírov a čarodejníc podporil aj pápež Inocent VIII.  vydaním buly „Summis desiderantes affectibus“ 4. decembra 1484.

Sám Kramer, chránený pápežskou bulou, šíril hrôzu niekoľko rokov. Všade, kde sa objavil, sa našla nejaká čarodejnica. V ľuďoch podnecoval udavačstvo a hrozil im, že ak niekoho podozrievajú a neoznámia to, môže to znamenať, že sú sami spoločníkmi diabla. Ako inkvizítor pôsobil v Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Švajčiarsku, od roku 1500 aj v Čechách a na Morave, kde zomrel. Z čarodejníctva usvedčil viac ako 200 ľudí.

Hon na čarodejnice neobišiel ani Slovensko. V literárnych prameňoch možno nájsť záznamy o inkvizičných súdoch, mučení a upaľovaní bosoriek v Bratislave, Trnave, Trenčíne, Komárne, Stupave a iných mestách.

Posledný „bosorácky“ proces na Slovensku sa uskutočnil v roku 1741 v slobodnom kráľovskom meste Krupina. Z čarodejníctva tam boli obžalované, usvedčené a popravené tri ženy.

Marie Terezie a procesy s čarodejnicami; JUDr. Richard Horna; Bratislava 1936

Marie Terezie a procesy s čarodejnicami; JUDr. Richard Horna; Bratislava 1936

Monsterproces s čarodejnicami v Šamoríne; JUDr. Richard Horna ; Bratislava 1934

Monsterproces s čarodejnicami v Šamoríne; JUDr. Richard Horna ; Bratislava 1934