Najbohatšou a najväčšou osobnou knižnicou vo fonde Slovenskej národnej knižnice je osobná knižnica Antona Augustína Baníka. Nájdeme v nej Homéra, Petrarcu, Kralickú Bibliu ale i smutne známe Kladivo na čarodejnice. Časť zbierky daroval Matici slovenskej už v roku 1960 a zvyšok – až 50 tisíc zväzkov – jej daroval 28. marca 1973.
Knihovníkom bol v práci aj doma
Táto knižná zbierka je tematicky veľmi rôznorodá a odráža široké spektrum záujmov Baníka, ktorý sa venoval viacerým humanitným vedným odborom, napríklad jazykovede, kde bol spoluautorom návrhu na úpravu pravidiel slovenského jazyka. Skúmal slovenský jazyk aj v súvislosti s ostatnými slovanskými jazykmi. Ďalším centrom jeho výskumnej činnosti bola história. Zaujímali ho dejiny Slovenska a Slovákov od čias Veľkej Moravy až do konca 19.storočia. Bol autorom biografických portrétov významných slovenských dejateľov, napríklad Bernoláka, Fándlyho, Moyzesa a ďalších. „Nebol však len bádateľom, ale celý život zasvätil budovaniu Slovenskej národnej knižnice v Matici slovenskej. Podieľal sa na jej vzniku od predloženia projektu v roku 1941 až po jej vybudovanie ako inštitúcie, ktorej cieľom je vyhľadávanie, zbieranie, uchovávanie a spracovanie všetkých dokumentov slovacikálneho charakteru,“ uviedla Jana Cabadajová z Odboru Správy a spracovania historických knižničných fondov a historických knižničných dokumentov SNK. Napriek problémom so štátnou bezpečnosťou (ŠTB) bol nielen odborným pracovníkom (knihovníkom a archivárom) ale vykonával aj viaceré funkcie. V rokoch 1954-1960 bol vedúcim Literárneho archívu Matice slovenskej a zaslúžil sa o vybudovanie tohto, dodnes významného pracoviska v Slovenskej národnej knižnici a pôsobil aj ako správca Slovenskej národnej knižnice. Celý život zbieral, usporiadaval a spracovával vzácne literárne rukopisné dokumenty, hudobniny, grafický a obrazový materiál. A to nielen v práci, ale aj doma, kde si vybudoval najväčšiu súkromnú zbierku, ktorú na sklonku života daroval národnej knižnici.
Tlače 16. storočia
Najvzácnejšiu časť knižnice predstavujú tlače 16.storočia, ktorých sa nám doteraz zachovalo 245 titulov. „Nie je to však definitívny počet, pretože pri spracovaní rozsiahlej Baníkovej knižnice občas ešte nájdeme nejakú tlač 16.storočia. Napríklad, keď vyšiel v roku 2005 katalóg tlačí 16.storočia z Baníkovej knižnice, mali sme 229 titulov. Dnes ich máme 245. Všetky sú zapísané do Ústrednej evidencie historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov (HKD a HKF) na Ministerstve kultúry SR. Patria teda medzi najvzácnejšie fondy na Slovensku. Dokonca sú všetky zdigitalizované,“ spresnila Jana Cabadajová.
Homér, Petrarca, Kralická Biblia i Kladivo na čarodejnice
V tejto zbierke tlačí 16. storočia sa zrkadlí Baník ako skutočný bibliofil a profesionálny znalec problematiky starých a vzácnych tlačí. Nájdeme tu mnoho zaujímavých titulov z dejín, literatúry – antických a renesančných autorov Homéra, Ovídia, Vergília, Tacita, Cicera, F. Petrarku, filozofické spisy Aristotela, T. Morus, ale aj významné diela reformácie od F. Melanchtona, M. Luthera, Calvina, E. Rotterdamského. Z biblií sa nám zachovali vzácna česká Biblia Králická šestidílna z roku 1579. Baník mal vo svojej zbierke aj neslávne slávne dielo Malleorum Quorundam Maleficarum z roku 1582, ktoré poznáme ako Kladivo na čarodejnice. Popisuje, ako nájsť a rozpoznať čarodejnice, spôsoby následného mučenia a praktiky inkvizície. Vo svojej dobe spôsobilo nemalý rozruch, zároveň to bolo prvé dielo, ktoré sa ocitlo na indexe zakázaných kníh vo Vatikáne a nechýbalo ani v knižnici Antona Baníka.
Jazykovedné diela
Z oblasti teológie máme až 60 titulov najstarších tlačí 16. storočia, z množstvo titulov, ktoré pojednávajú o vývoji slovanských a európskych jazykov spomeňme napríklad vzácne Oratio de gente et lingva francica z roku 1572. Nájdeme tu mnoho krásnej literatúry – stredoveké legendy o rytieroch napr. o rytierovi Pontovi, o Melusíne, O Grobianovi, diela klasikov svetovej a slovenskej literatúry, diela týkajúce sa vývoja a histórie národných literatúr i rôzne biografie. „Najstaršou knihou z oblasti literatúry je zároveň aj najstaršou knihou vo fonde Baníkovej knižnice. Ide o básnickú zbierku Giovaniho G. Pontana Liber amorum z roku 1518. K najstarším v tejto skupine patrí aj dielo starovekého bájkara Ezopa z roku 1563, či Loci communes sententiosorum z roku 1543,“ dodala J. Cabadajová. Baník zhromaždil aj bohatú skupinu filozofických spisov, ktoré zastupujú všetky etapy vývoja filozofie od staroveku. O širokom diapazóne jeho záujmov svedčí aj zastúpenie prírodných vied – astronómie, astrológie, kozmológie, fyziky, matematiky, biológie, botaniky, medicíny. Sú to napríklad práce Plinia Secunda Liber Septimvs Natvralis Historiae (Cracoviae 1526), D. Sennerta Disputatio XVIII. De Ignitis, iisque cognatis nonnullis meteoris alebo Johna Holywooda Sphera mundi (Venezia, 1513), Euclidova Katoptrika či Stöfflerova Cosmographicae Aliqvot descriptiones a mnohé ďalšie.
Nielen tieto (ale aj tieto) knihy z bohatej osobnej knižnice A. A. Baníka si môžete prelistovať v našej Digitálnej knižnici SNK: