Hádanka na Štefana

Stal sa básnikom, lebo „čosi v ňom spievalo.“ Odmlčal sa, lebo spev bol prisilný či ustal, ale spevy jeho vo veršoch, próze či prekladoch, spievajú k nám aj dnes. Uhádnete jeho meno, ak naše náznaky k Vám nebudú hovoriť nemo.

K_SK 62_54

Štefan … ako maturant, foto Mindszenty B., Pozsony (LA SNK, SK 62/54)

Nomen omen

Narodil sa v rodine duchovného, roku Pána 1892 na deň svätého Štefana. I meno mu dali podľa svätca, ktorý bol pre vieru ukameňovaný, ale náš Štefan si svoje kamene niesol v sebe doma i v šírom svete. Krajšieho príkladu životopisu, ktorým možno vyučovať literárny zemepis u nás veru nenájdete.

Prstom po mape doma i vo svete

Z rodného Turca – dedinky Mošovce, ktorá bola rodiskom aj Kollárovým, Štefan za mladi prešiel s rodinou na Oravu. V Jasenovej, kde na svet prišiel Kukučín a kde Štúrov žiak Criboh Zoch písal slová o Slovenčine, trávil i Števko svoje mladé letá. Priam na skok od Vyššného Kubína, kde zrodila sa jasná hviezda našej literatúry – Hviezdoslav. Náš Štefan, ale nie iba doma za pecou dokola čítal to najlepšie z nás. Nasledoval on príklad otca svojho, študoval Slovo Božie a čítal. Čítal už ale novými očami, ktoré videli viac, veď v Meste svetiel spoznával Bergsona, v tom Večnom i ďalších sveta krajoch zasa hĺbal vo filozofiách z čias dávno minulých i tých nedávnych. A všetko s otvorenou mysľou analyzoval…

„Kamkoľvek zaprel sa zrakom svojím, roztváral sa mu celý vesmír“

Aj v literatúre čítal a hútal inak… nie iba podľa rokov, ale vidiac dosiaľ nevidené – súvislosti, ktorými literatúra poskočila vpred, aby neskôr mohla urobiť pár krokov vzad a objaviť niečo nové inšpirované starým. On aj v nesystémovom pohľade našiel systém a podobne ako vedci na poli fyziky, uznal, že práve skok môže byť fázou vývinu aj literatúry. Vnímal tento svoj vesmír v celej jeho šírke, vďaka čomu literatúra a jej tvorcovia pod jeho perom ožili a on objavil – človeka.

Slovo čisté ako Pozdrav odmlčaného básnika

Písmená a slová ukladal na linky, no ako Eška, či Ujo Štefan, písal i medzi riadkami. Písal a kreslil ako do mapy. Prstom po mape nás zorientoval v slovenských i európskych súvislostiach literatúry, aby ukázal, čo máme iné a hodné Európy. Teoreticky i naozaj ovplyvňoval Slovenské pohľady na vedy umenia a literatúru.

„Každému kus chleba a každému knihu do ruky a každému bože, trochu srdca…“ (Piesne a balady, 1930)

Bol básnikom, filozofom, estétom i kritikom – jednotou v mnohosti, mnohosťou v jednote, ktorá ale musela dospieť k výbuchu – odmlke. Aj keď sa ako básnik odmlčal, jeho Piesne a balady (1930) a diela o literatúre nám ukazujú cestu k sebe samým a k nemu. Pretože to, čo napísal o iných, aby sa stali nezabudnuteľnými, veľa prezrádza i o ňom.

“Novej látky literárnohistorickej on mnoho nezhromaždil. Ale ako vysvetľuje, ako vidí! Obdobia vidí i postavy. Dielo duchovné váži. Plasticky modeluje. Atmosféru doby srká, bedlivo si ju určujúc. Štýl charakterizuje štylárnymi náznakmi… bol človek náruživý, i jeho slovo je náruživé.”(… Štefan o J. M. Hurbanovi - Vanovič, J. 1994. Na chválu… In Biografické štúdie 21. 1994, s. 39)

Diela, ktoré poznáme zo školských lavíc, napovedia meno Štefanovo. My už len dodáme, že sedem litier ho tvorí.

ŠTEFAN _ _ _ _ _ _ _

hadanka_diela

Ak by ste predsa pomoc pri hľadaní autorovho potrebovali – Online katalóg SNK.

[SNK_web]