Filip Machold


Majster “čierneho umenia”, ktorého meno vďaka tlačiarenskej černi nezarastie machom

Všetci si tento rok pripomíname 200. výročie narodenia Ľudovíta Štúra, ale málokto si spomenie, že 18. októbra uplynulo 200 rokov aj od narodenia významného banskobystrického tlačiara, prvého z rodu, ktorý tlačil pod značkou Filip Machold a svojimi tlačami pomáhal šíriť myšlienky slovenských národovcov. Do dejín knižnej kultúry a kníhtlačiarstva na Slovensku vošiel ako Filip Machold II. (18. 10. 1815 – 8. 10. 1864), zakladateľ banskobystrickej vetvy Macholdovcov, tlačiarov, z ktorých dielne vyšli takmer všetky diela Karola Kuzmányho, Augusta Horislava Škultétyho a ďalších osobností. Z jeho tlačiarne vyšlo mnoho významných dokumentov týkajúcich sa slovenského národného života a obrodenia, prvé slovenské časopisy, kalendáre a celý rad iných drobných tlačí. Macholdovská tlačiareň bola prosperujúcou firmou až do 40. rokov 20. storočia, keď posledný dedič tlačiarenského rodu Filip Machold IV. predal kníhtlačiareň, obchod s knihami, papierom a kancelárskymi potrebami svojim trom zamestnancom, ktorí pokračovali pod názvom „Grafia“. Po znárodnení sa z nej stali Tlačiarne SNP, závod Banská Bystrica a dnes Tlačiarne BB. Výstižne to napísal M. Bovan „Meno Machold sa stalo synonymom pre tlačiarenskú odbornosť so zmyslom pre technický pokrok.“

machold_vyvesny_firemny_stit_bovan_SSMBB

Firemný štít kníhtlačiarne Filipa Macholda II. (foto: M. Bovan, z výstavy Kníhtlačiarska sága rodu Macholdovcov v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici – Matejovom dome, 2005)

Machold_Filip_matrika_krstenych_1815_Kremnica

Philippus Machold. Záznam v matrike pokrstených, Kremnica, 18. november 1815. [on line].

Filip Machold sa narodil 18. 10. 1815 v Kremnici. Bol synom kremnického tkáča Filipa Macholda a Heleny Macholdovej, rodenej Alexovičovej, vďaka ktorej sa rodina zasvätila do tajov tzv. „čierneho umenia“. Bez jej prezieravosti by sme dnes o Macholdovcoch asi ani nevedeli. Možno by z nich boli bezvýznamní kremnickí tkáči. V septembri 1830 sa však Helena Macholdová, zrejme pod vplyvom svojho zaťa Štefána Mihálika, rozhodla kúpiť na splátky od Veterla Štefaniovu tlačiareň v Banskej Bystrici. Urobila to pre svojho syna Filipa, vtedy len 15 ročného chlapca, ktorého chcela zabezpečiť. Kúpnopredajnú zmluvu s Jozefom Veterlom podpísala 17. septembra 1830 a zaviazala sa tlačiareň vyplatiť do septembra 1832. V zmluve bolo dané, že tlačiareň bude spočiatku, ako nájomca spravovať manžel jej dcéry Cecilie Lucie Štefan Mihálik, kremnický kníhtlačiar. Už v roku 1832 vychádzajú v Banskej Bystrici niektoré tlače pod menom Filip Macholda, aj pod menom Štefana Mihálika. V roku 1835 sa konalo prešetrenie právoplatného povolenia k prevádzke vo všetkých tlačiarňach v Uhorsku a tak Helena Macholdová požiadala Uhorskú miestodržiteľskú radu o súhlas so zmenou vlastníka tlačiarne. V septembri 1836 jej žiadosti vyhoveli a prevádzka začala fungovať pod vedením jej syna Filipa Macholda II. On sa medzitým vyučil za typografa u švagra v Banskej Štiavnici. Spočiatku pôsobil v domácej tlačiarni ako sadzač, neskôr v rokoch 1834-35 ako tovariš u Belnayho dedičov v Bratislave, ale skúsenosti získaval aj v zahraničí na dvojročnej vandrovke po uhorských, rakúskych, českých a nemeckých kníhtlačiarskych dielňach, napr. v Lipsku.

machold_wanderbuch_bovan_1_STABB

 machold_wanderbuch_bovan_2_STABB  machold_wanderbuch_bovan_3_STABB

Vandrovná knižka Filipa Macholda II. (Štátny archív Banská Bystrica, foto: M. Bovan, z výstavy Kníhtlačiarska sága rodu Macholdovcov v Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici – Matejovom dome, 2005)

Od začiatku sa v Macholdovskej tlačiarni snažili zamerať najmä na slovenskú produkciu. Už v prvých rokoch od odkúpenia tlačiarne vytlačili 16 tlačí v slovenskom a českom jazyku, 5 v nemeckom, 1 v maďarskom a 5 v latinskom jazyku. Medzi prvými v roku 1832 a 1834 vytlačili od Karola Kuzmányho Dwě kázne, Was ist das Leben? Was ist der Tod? a v rokoch 1836 – 38 tlačili almanach Hronka.

machold_casopis_hronka

Almanach Hronka – Podtatranská Zábawnice časopis krasomilého užitečného čtení wedenjm Karla Kuzmányho. W B. Bystřici, nákladem Sam. Eiserta, tiskem Filippa Macholda, 1838.

Začali aj s tlačou púťových a jarmočných tlačí, ktoré boli v tom čase veľmi obľúbené. Keď sa v roku 1837 Filip junior stal majiteľom tlačiarne a majstrom typografom, mal z vandroviek po Európe a skúseností z iných väčších tlačiarní dostatok nápadov, aby začal modernizovať a zväčšovať svoj podnik.  Toto obdobie (1837-64) sa stalo najvýznamnejším v histórii macholdovskej tlačiarne, nie z hľadiska objemu produkcie, ale z hľadiska rozvoja slovenského kultúrneho života. Tlačiareň presťahoval z domu na Lazovnej ulici do domu v štvrti Hámor a zmodernizoval jej vybavenie. Začal tlačiť náročnejšie texty, vkusne upravené knihy a brožúry najmä slovenským dejateľom a národovcom.

machold_hurban_slovo_o_spolkoch_mier_1840 machold_pepich_kazen  machold_nar_kozacek_narodna_tlac

Tlače z dielne Filipa Macholda
Hurban, J. M. Slovo o Spolkách Mjernosti a Školách Ňeďeľních. 1846
Pepich, J. M. Kázeň kterau po obnowě místné městské wrchnosti … 1861
Kozaček, J. Slowák urownopráwnený … 1850

Počas jeho pôsobenia tu vytlačili 227 tlačí v slovenskom a českom jazyku a len 13 tlačí v maďarčine. Vytlačil takmer všetky práce Karola Kuzmányho, napr. Ewangelický Funebrál, Duchownj řeči, Slabikár a prwnj čtenj, a iné, Augusta Horislava Škultétyho, napr. Rečňovanka pre slovenskjie školi.

machold_kuzmany_evanj_funebral

Kuzmány, Karol. Ewangelický funebrál aneb: Sbjrka písní nábožných. W Baňské Bystrici, tiskem a nákladem Filipa Macholda, 1848.

 machold_kuzmany_zivot_dr_m_luthera  machold_kuzmany_list_ecav_1 machold_kuzmany_list_ecav_2

Diela K. Kuzmányho vytlačené v tlačiarni F. Macholda:
Žiwot Dra. Martina Luthera s cirkewnohistorickým úwodem. 1840.
Cirkwám ewanjelickým augs. wyzn. w Superintendencii prešpurské. 1860.

machold_kuzmany_slabikar_1845

Kuzmány, Karol. Šlabikář a prwnj čtenj. W B. Bystrici, 1845. [exemplár s vlastnoručným záznamom vlastníka knihy P. Križka, sign. SD 2138]

machold_skultety_recnovanka

Škultéty, August Horislav. Rečňovanka pre Slovenské školy. V B. Bystrici. Tiskom a nákladkom Filipa Macholda, 1855.

machold_edukat_amerika

Wynalezení Ameryky. Přjgemná a užitečná kniha k čtenj pro djtky a mladé lidi… W Baňské Bystřici, pismem Filippa Macholda 1840.

Učebnice pre ľudové školy, vyššie meštianske i stredné školy, ako aj rôzne publikácie so školskou tematikou tvorili samostatnú kapitolu produkcie macholdovskej tlačiarne. Významnú úlohu zohrala Macholdova tlačiareň pri šírení dôležitých dokumentov pre verejnosť v roku 1848, pri vydaní Memoranda národa slovenského, ako aj v matičnom období.

machold_vysvetlenie_memoranda_1861

Wyswetlenie Memorandum, v ktorom Národ Slowenský dňa 6. a 7. Junia roku 1861 v Turč. Sw. Martine shromáždený swoje žiadosti wys. snemu uhorskému predložil. W B. Bystrici 1861. Tiskom Filipa Macholda

machold_maticne_obdobie_pravopis

Krátka Mluvnica a Pravopis jazyka slovenského od Antona Halúzky… V B. Bystrici, tlačom Filipa Macholda 1863.

Filip Machold vydával aj významné slovenské časopisy: Cyrill a Method, Slovenský národný učiteľ, ako aj kalendáre s ľudovým čítaním, najmä Belopotockého Nový i Starý vlastenecký kalendár a tiež jarmočné a púťové tlače.

 machold_casopis_cyril_a_metod  machold_casopis_svk_nar_ucitel

Časopisy vytlačené v dielni F. Macholda Cyrill a MethodSlovenský národný učiteľ.

machold_putova_tlac

Púťová tlač – Nowá pieseň k blohoslawenej Panne Márii Lewočskej (sign. SD 11018)

Machold využil blízkosť pútnických miest (Staré Hory, Banská Štiavnica). Vydával púťové piesne a modlitby k Panne Marii Starohorskej s kaplnkou a sochou Panny Márie na titulnom liste. Mnoho púťových tlačí – piesní a modlitieb sa vzťahuje aj k Panne Márii Levočskej, Banskoštiavnickej, Šaštínskej, Topoľčianskej, Lurdskej a pod. Okrem Panny Márie a Ježiša sú v púťových tlačiach ospevovaní aj Jozef, Anna, Svätá Trojica, Svätá rodina, Mária Magdaléna, Florián, Ján Nepomucký, Vendelín, Anjel strážca. Púťové tlače majú zvyčajne len 3 – 4 strany. Zvyčajne sú zdobené cennými ľudovými drevorezmi, ktoré sa nám vďaka týmto drobným tlačiam zachovali dodnes. U Macholda tlačili aj rôzne medzi ľudom obľúbené malé dielka „poloľudovej“ slovesnosti, so zábavným a poučným obsahom.

Filip Machold II. bol nielen tlačiar, ale aj sám napísal spis, ktorý vyšiel 2. augusta 1840 K štyristému výročiu vynájdenia kníhtlače slávnemu skrz Filipa Macholda, súkromného kníhtlačiara v Banskej Bystrici a druha v tomto umení – Zur vierten Jubelfeier der Erfindung der Buchdruckerkunst… a k nemu pripojenú ódu na Guttenbergov vynález a jeden odsek o dejinách kníhtlače v Banskej Bystrici. Okrem toho sa našli v zbierke macholdovskej pozostalosti aj tri básne venované príbuzným a známym k meninám a sobášu, napr. Pozdrav vzácnej pani kmotre Márii Lováni k sviatku jej patrónky v slovakizovanej češtine. Ostatné písal v nemčine, ktorú zrejme považoval aj za svoj materinský jazyk. Po nemecky sú napísané aj bežné dokumenty, ktoré boli súčasťou jeho práce, napr. vyúčtovanie za tlač knižiek o podomovom obchode, účet za knihy, potvrdenka o prijatí finančnej sumy, vyúčtovanie za tlač knižiek. (Literárny archív SNK, sign. J 3486)

machold_J-3486_1-1  machold_J-3486_1-2 machold_J-3486_1-3
 machold_J-3486_1-4 machold_J-3486_1-5

MACHOLD, Filip – VELIČ, Adolf. [Výučtovanie za tlač knižiek o podomovom obchode]. Neusohl (Banská Bystrica), 1863, listy, 2 jd., 5 s., 34 cm, rkp., orig., nem., pečať. (Literárny archív SNK, sign. J 3486/1)

machold_J-3486_2 machold_J-3486_3  machold_J-3486_4

MACHOLD, Filip. Rechnung. [Účet za knihy]. Neusohl (Banská Bystrica), 1863, 1 s., 25 cm, tlač + rkp., orig., voľný list, nem. (Literárny archív SNK, sign. J 3486/2)

MACHOLD, Filip. Quittung. [Potvrdenie o prijatí finančnej sumy]. Neusohl (Banská Bystrica), 1863, 1 s., 34 cm, rkp., orig., voľný list, nem. (Literárny archív SNK, sign. J 3486/2)

VELIČ, Adolf – MACHOLD, Filip. [K vyúčtovaniu za tlač knižiek]. SztMárton (Martin), 10. 2. 1863, list, 1 s., 34 cm, rkp., orig., nem. (Literárny archív SNK, sign. J 3486/2)

Filip Machold bol dlhodobo chorý no myslel aj na budúcnosť tlačiarne, preto nechal za typografov vyučiť nielen svojho syna ale i manželku Alojziu Peckovu a dve dcéry Alojziu a Máriu. Vďaka tomu mohla Alojzia po jeho smrti v (roku 1864) viesť podnik celých 11 rokov, pokiaľ sa ich syn Filip III. nevyučil za majstra typografa. Tlače vydávala pod značkou „Vytlačené u Filipa Macholda vdovy“ a dokonca tlačiareň zmodernizovala postavením prvého rýchlolisu. Z Filipa (III.) sa neskôr stal najúspešnejší člen rodu Macholdovcov. Tlačiareň opäť rozšíril, zmodernizoval, presťahoval na Hornú ulicu č. 18 a na všeobecnej krajinskej výstave v Budapešti v roku 1885 dostal veľkú záslužnú medailu za peknú úpravu tlačív.

SP_141_machold_pohladnica_BB

Pohľadnica “Baňská Bystrica, Dolná ulica” (Literárny archív SNK, sign. SP 141)

Mgr. Janka Cabadajová
Slovenská národná knižnica
Odbor správy historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov


Použitá literatúra

BÁLENT, Boris: Z dejín banskobystrického kníhtlačiarstva. Banská Bystrica 1947, 27 s.

BÁLENT, Boris: Banskobystrické púťové tlače. Turč.Sv. Martin, SNK 1947, 89 s.

BOVAN, Marián: Macholdovci tlačiarenská dynastia. Banskobystrickí kníhtlačiari Macholdovci a ich prínos pre knižnú kultúru Slovenska. In: http://www.bbsoo.sk/macholdovci-tlaciarenska-dynastia/

BOVAN, Marián: Banskobystrickí Macholdovci ako ich nepoznáme. In: Permon 2005/3 č. 1 s. 9. http://www.permon.eu/resources/BP2005-01-1.pdf

BOVAN, Marián: Macholdovci a ich podiel na najlepších tradíciách banskobystrického kníhtlačiarstva. Text k výstave Kníhtlačiarska sága rodu Macholdovcov (2005). In: Z archívu M. Bovana.

DOMOVÁ, Miroslava: Macholdovci a Banská Bystrica. In: Kniha ´95/´96. Zborník o problémoch a dejinách knižnej kultúry. Martin, Matica slovenská 1997, s. 106 – 108.

NAGY, Imrich: Dejiny kníhtlače v našom meste. In: Príbehy z minulosti Banskej Bystrice (Výber z tvorby Emila Jurkovicha). ŠVK Banská Bystrica 1997, 368 s.

Slovenský biografický slovník, IV. zväzok M – Q. Martin, Matica slovenská 1990, s. 25.

Philippus Machold. Záznam v matrike pokrstených, Kremnica, 1815. [on line]. Slovakia, Church and Synagogue Books, 1592-1910,” database with images, FamilySearch
(https://familysearch.org/ark:/61903/1:1:KDVJ-PT4 : accessed 14 October 2015), Philippus Machold, 18 Nov 1815; citing Kremnica, Kremnica, Slovakia, line , reference ID 75, state regional archives, Slovakia; FHL microfilm 2,291,790.