Diela Pavla Socháňa

SocháňPavol Socháň – národopisec, fotograf, maliar, publicista, osvetový pracovník, sa narodil 6. 6. 1862 vo Vrbici, zomrel 26. 1. 1941 v Bratislave a pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine.

Socháňove študentské roky sú spojené s gymnáziom v Kežmarku, kde bolo zakázané v tej dobe vyučovať v slovenčine. Socháň učil svojich spolužiakov slovenčinu a slovenskú literatúru v súkromnom krúžku, za čo bol zo školy vylúčený. V štúdiách pokračoval na učiteľskom ústave v Lučenci, kde založil tajný vlastenecký krúžok a vydával rukopisný časopis Žiara. Za svoju činnosť bol vylúčený aj z tejto školy a mal zákaz navštevovať školy v celom Uhorsku. Odišiel preto do Prahy, kde v rokoch 1882 – 185 študoval na Akadémii výtvarných umení kresbu a dejiny výtvarného umenia a súčasne študoval aj na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity estetiku a národopis. V štúdiu maliarstva pokračoval na akadémii v Mníchove, kde sa začal venovať aj fotografovaniu.

V roku 1891 sa vrátil na Slovensko, dva roky žil v Liptovskom Mikuláši a od 1893 v Martine.

Tu mal až do roku 1912 fotografický ateliér, venoval sa ochotníckemu divadlu, pre ktoré napísal niekoľko divadelných hier a pôsobil aj ako režisér.

V roku 1912 Socháň odišiel do Prahy a po vypuknutí 1. svetovej vojny v roku 1914 bol na neho vydaný zatykač, ako na známeho a dlhoročného proti-maďarského buriča. Pred zatknutím ušiel do USA, kde pracoval ako učiteľ, redaktor slovenských novin a časopisov a aktívne sa zapájal do proti-rakúskeho odboja v New Yorku a Pittsburghu. Po návrate do vlasti pôsobil ako redaktor novín.

Pavol Socháň bol aktívnym spolupracovníkom slovenských, moravských, českých a rôznych slovanských spolkov, v roku 1882 v Prahe bol spoluzakladateľom slovenského študentského spolku Detvan. Počas martinského pobytu bol jedným z popredných organizátorov národného hnutia, bol spoluzakladateľom Muzeálnej slovenskej spoločnosti a vedúcou osobnosťou ochotníckeho divadla.

Socháňova národopisná práca za začína v roku 1886. Bolo to krátko po výstave ľudových krojov v Olomouci, ktorá mala veľký ohlas nielen na Morave a v Čechách, ale aj v zahraničí vzbudila záujem o ľudový kroj a jeho ornamenty. Po tejto výstave sa Pavol Socháň rozhodol venovať sa ľudovému umeniu a národopisu. Začal systematicky zbierať kroje, výšivky, keramiku a zaznamenávať ľudové zvykoslovie a prejavy slovesnej tvorby. Zozbierané predmety vystavoval doma i v zahraničí (Praha, Viedeň, Lipsko, Berlín a i.). Roku 1887 zorganizoval a pripravil v Martine výstavu slovenských výšiviek, ktorá je dodnes považovaná za medzník v histórii slovenského národopisu. Socháňova zbierka bola vystavená v roku 1895 aj v Prahe na Národopisnej výstave  československej. Pavol Socháň spolupracoval s mnohými odbornými časopismi (napr. Zborník Matice slovenskej, Slovenské pohľady, Národopisný zborník československý) a svoje zbierky ešte počas života venoval Muzeálnej slovenskej spoločnosti.

Zbojnik Juro Jánošík

Zbojnik Juro Jánošík

Svätojánske ohne na Slovensku

Svätojánske ohne na Slovensku

Slovenská majolika

Slovenská majolika

Starobylé zvyky slovenských roľníkov pri poľnej práci

Starobylé zvyky slovenských roľníkov pri poľnej práci

Habanská majolika a českobratřští exulanti v Uhrách

Habanská majolika a českobratřští exulanti v Uhrách

Kroje a svadba v Lopašově

Kroje a svadba v Lopašově