Kráľovná diét Sisi a raňajkujúci Matej Korvín

Martin – 6. mája – Medzinárodný deň bez diét by mal byť práve tým dňom, kedy si svoje telo budeme vážiť také, aké je. Deň, kedy by si večne diétujúce ženy aj muži mali dopriať skutočne to, na čo majú chuť. Slovenská národná knižnica (SNK) ponúka pohľad do zdigitalizovaných archívov, ktoré potvrdia, že skrášľovanie tela nie je výmyslom 20. storočia.

Či už bola ideálom krásy postava kyprých tvarov, alebo štíhla silueta, vždy sa našlo niečo, čo sa dalo vylepšiť a prikrášliť. Či už hovoríme o vonných bylinných rímskych kúpeľoch, alebo mliečnych a medových zábaloch kráľovnej Kleopatry.

Dennica_1899_08_s132-133_vzor_krasy

Ako vzor krásy a módy prezentovali časopisy z konca 19. a 1. polovice 20. storočia – Dennica (1899, č. 8), Nová žena (1940, 48)

Nova_zena_1940_48_s15_moda

Kuchárska kniha bez receptov

Keďže humanizmus a renesancia prináša so sebou kypré ženské tvary, o diétach nemôže byť zrejme ani reči. Kuchársku knihu historika a spisovateľa Bartolomea Sacchiho (1421 – 1481), De honesta voluptate et valetudine (o pôžitku a zdraví), ktorá vyšla v Benátkach v roku 1475, si doniesla na kráľovský dvor Mateja Korvína jeho druhá manželka, Beatrix Aragónska, 19-ročná dcéra neapolského Ferdinanda I.

Nemecký preklad z roku 1542, vydaný v Ausburgu, sa nachádza aj vo fondoch Slovenskej národnej knižnice. Kniha síce neobsahuje recepty v takom zmysle, ako ich poznáme dnes, aj tak sa pokladá za prvú kuchársku knihu obdobia humanizmu a renesancie. Obsahovala cenné informácie pre urodzené dámy, ich domácnosť i kuchárov – veď o mnohých ingredienciách a pokrmoch predtým nikdy nepočuli.

De_honesta_1475_titul

De_honesta_1475_kuchyna_1 De_honesta_1475_kuchyna_2

De honesta voluptate et valetudine (o pôžitku a zdraví), Augsburg, 1542. Kniha bola preložená do viacerých jazykov a do fondov SNK sa dostala vďaka šľachtickej knižnici rodu Zaiovcov (sign.: Zay 4950, prív. 2.).

Sépie boli ryby bez krvi

Dozvieme sa v nej okrem iného aj to, že na kráľovských stoloch sa ocitali jarabice, bažanty, morskí ježkovia a rôzne iné dobroty. V kapitole šesť sa dozvedáme, že „morských ježkov človek môže variť s korením a štipkou šafránu“. Sépia je klasifikovaná ako „ryba bez krvi, podobne ako kalamáre a polypy“. Trinásta kapitola zas opisuje šafrán, ktorý bol oddávna považovaný za liek takmer na všetko, okrem iného i na zlepšenie trávenia.

De_honesta_1475_cesnak_1

Sušenie liečivých bylín a korenín – šafrán a cesnak v knihe De honesta voluptate et valetudine (o pôžitku a zdraví) z roku 1542.

Zavádzala stolovanie

Keďže Beatrix pochádzala z modernej rodiny – na dnešné pomery zdravo sa stravujúcej, renesančné „novinky“ začala zavádzať aj v Uhorsku. A tak sa na stoly kráľa dostávali aj nové suroviny, zvyky a do kuchyne cudzokrajní kuchári. Zavádza sa jedenie trikrát do dňa, mäso sa začalo porciovať na taniere (a nie vyberať priamo z kotla), víno sa pilo z pohárov. Na stole sa ocitajú obrúsky na utretie rúk, a tak si konečne vydýchli lovecké psy, do ktorých kožuchov si väčšinou páni utierali zamastené prsty. Ale aj práčkam odľahlo, pretože dovtedy len málokto odišiel od raňajko-obeda alebo obedo-večere bez mastných fľakov na oblečení. Jednoducho, barbarská „žranica“ sa menila na civilizované stolovanie s pávmi, figami, pečeným mäskom, exotickými rybami a inými pochutinami.

De_honesta_1475_kuchyna

Drevorez stredovekej kuchyne v knihe De honesta voluptate et valetudine (o pôžitku a zdraví), 1542.

Matej Korvín raňajkoval

Vzdelaný Matej Korvín svoju manželku podporoval. Sám zmenil životosprávu tým, že zaviedol do svojho stravovania raňajky. Zväčša išlo o niečo ľahké, najmä ovocie či nápoje, šťavy. Vraj obľuboval figy namočené v mede, ktoré nielen nechal dovážať ale aj skúšal pestovať na svojom dvore. Hoci zomrel na mŕtvicu, nájdu sa špekulácie aj o tom, že zomrel na otravu jedlom.

Korvin_Matej_LA_SNK_J_897

Záznam o smrti kráľa Mateja Korvína (Literárny archív SNK, sign. J 897)

Sisi – večne diétujúca kráľovná

Alzbeta_Bavorska_Sisi_P_M_Bohun

V Literárnom múzeu SNK visí obraz cisárovnej Sisi, ktorý namaľoval P. Michal Bohúň v rokoch 1862-3 ako výraz vďaky za to, že cisár František Jozef I. povolil Slovákom založenie Matice slovenskej a dokonca im prispel finančnou čiastkou.

S diétou v tom zmysle, ako ju poznáme dnes, sa stretávame až u cisárovnej Alžbety Bavorskej. Chýry o jej kráse a štíhlom drieku sa niesli naprieč celou Európou. Sisi však bola svojou krásou aj posadnutá. Pri výške 172 cm vážila len 45 – 50 kíl a jej pás len málokedy (s výnimkou tehotenstiev) presiahol 40 cm – ani šnurovačka nebola všemocná.

Dennica_1901_05_3_snurovacky  Nova_zena_1940_10_s15_snurovacky

Byť štíhlymi je „in“ už vyše sto rokov – šnurovačky na stránkach časopisov Dennica (1901, č. 5) a Nová žena (1940, č. 10)

Trikrát do dňa sa merala a vážila

Ráno a večer si premeriavala svoj štíhly driek a lýtka, trikrát denne sa vraj vážila. Akonáhle sa jej niečo znepáčilo, nasadila diétu. Najviac dôverovala bujónu z vola, ktorý počas dňa popíjala. Zaručeným podporným prostriedkom na chudnutie bola v 19. storočí šťava zo surového volského mäsa či nápoj zo surových bielok. Zaujímavé sú aj tipy na bandáž z vlhkých uterákov okolo bokov. Cisárovná držala aj ovocné či mliečne dni, dokonca mala svoje „vlastné“ kravy, ktoré dávali mlieko iba jej. Vraj ich brávala so sebou aj na dlhé pobyty. Špeciálnu „diétu“ držala aj pred poľovačkou – jedla zvláštne pripravený vývar z hovädziny, srny, sliepky a jarabice.

Neustále diétovanie sa odzrkadlilo na slabšom nervovom systéme cisárovnej a predčasnom zvráskavení tváre pokožky. Vraj sa po 45. roku života nenechala maľovať ani fotografovať.

Vlast_a_svet_1895_28_12_Sisi

Čo jedávala kráľovná (Sisi) počas pobytu v Bardejove? (Vlasť a svet, 1895, č. 28)

Dennica_1898_04_vahy_kralovien

Koľko vážili kráľovné? (Dennica, 1898, č. 4)

Šialené 20. storočie

Byť štíhlou sa stalo posadnutosťou až koncom 19. storočia, naplno vypuklo v 20. storočí. Dôkazom je výnosný „diétový biznis“ – od tabletiek na chudnutie, cez nápoje, sušené zmesi, korenia až po zaručené doma miešané nápoje s octom, citrónom, ananásom a podobne.

Slovenka_1940_08_s8-9

Diéta zo 40. rokov 20. storočia (Slovenska, 1940, č. 8)

Nech niekto vymyslí akýkoľvek nezmysel, keď to podá dostatočne vedecky, vždy sa nájdu takí, ktorí uveria a vyskúšajú. Niet sa čo diviť, že ľudia na prelome storočia verili tzv. žuvacej diéte (potravu rozžuť, vycucať z nej šťavu a zvyšok vypľuť), nikotínovej diéte (ktorá vsadila na to, že nikotín tlmí chuť do jedla), pásomnicová diéta (päť metrová pásomnica je vraj to najlepšie na chudnutie), octovej diéte (piť len ocot a jesť zemiaky varené v octe) a mnohé iné.

„Slnečné lúče, ako je známe, už samy obsahujú veľké množstvo kalórií a neodporúča sa preto jesť o dovolenke stravu priveľa bohatú na tuk či cukor,“ prináša takúto pozoruhodnú pravdu spoločensko zábavný časopis Slovenka, vychádzajúci v USA, v novembri 1940.

Slovenka_1940_06_s22_Vera Slovenka_1940_11_s10_pozor_na_liniu

Línia predáva – herečka V. Ferbasová v reklame na film z roku 1939 (Slovenka, 1940, č. 40) a návod ako si udržať správnu líniu (Slovenka, 1940, č. 11) možno aj varením neobvyklých jedál podľa receptov starých materí. Ich ingrediencie Vás môžu prekvapiť.

Diéta zo žabacej polievočky

Žaby možno tiež bez problémov chytať do ruky. Najchutnejší sú skokani. Zo žiab sa jedia iba zadné nohy a spodná časť chrbta. Žabie stehienka môžete jesť pečené alebo varené (vynikajúce sú obaľované v troj obale ako viedenský rezeň).

Babilon_1870_kucharska_kniha_63-72

Babilon, Ján – Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči, 1870, s. 51 – 53