Cyril a Metod

Rok 2013 bol rokom cyrilo-metodského jubilea – pripomenuli sme si v ňom 1150. výročie príchodu vierozvestcov Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy (r. 863). Cyril-Konštantín, pre svoju vzdelanosť prezývaný aj Filozof a jeho brat Metod – právnik, boli byzantskí intelektuáli, ktorých cisár Michal III. vyslal na žiadosť kniežaťa Rastislava, aby šírili kresťanstvo, vytvorili liturgiu a učili v reči zrozumiteľnej ľudu. Ich poslanie bolo duchovné, christianizačné, aj kultúrno-spoločenské.

Nahé sú bez kníh všetky národy

Byzantská misia upevnila kresťanstvo, priniesla našim predkom kultúru, písmo a vzdelanie. Jej najvýznamnejším prínosom bolo zavedenie slovanského jazyka – staroslovienčiny do liturgie. Ako liturgický jazyk bola kodifikovaná v roku 868. Cyril a Metod do staroslovienčiny preložili množstvo cirkevných, náboženských textov, napr. Bibliu (okrem Kníh Makabejcov), Breviár, liturgické predpisy, spevníky, žaltáre. Preklady sa nezachovali v pôvodnom znení. Zlomok z diel staroslovienskeho písomníctva sa uchoval v odpisoch z 10. – 13. storočia (prepísané cyrilikou alebo preložené do latinčiny).

Konštantín – Cyril pre staroslovienčinu na základe malej gréckej abecedy vytvoril písmo – hlaholiku, ktorá umožnila rozvoj písomníctva a literatúry. Venoval sa filológii a filozofii, napísal traktát o preklade, tzv. Rozpravy o prekladaní. Jeho básnická skladba Proglas (Predslov), básnický predspev k prekladu evanjelia, označovaná ako prvá slovenská a slovanská báseň, je oslavou slovanského prekladu Sv. písma, slovesnosti a vzdelanosti.

Metod bol spolutvorcom prekladov bohoslužobných kníh, zakladateľom literárnej školy, ako právnik sa venoval zákonom a spoločenským predpisom. Napísal homíliu Napomenutie k vladárom, z gréčtiny preložil Súdny zákonník pre svetských ľudí (Zakon sudnyj ljudem), potvrdzujúci dôležitosť zákonov a nariadení, právneho systému.

Staroslovienčina na území Veľkej Moravy zohrala teda dôležitú úlohu ako literárny jazyk, jazyk náboženský, administratívny a právny. Literárna tvorba Cyrila a Metoda je základným pilierom slovenského aj slovanského písomníctva a ich činnosť je spojená s počiatkami náboženského a kultúrneho života Slovanov. K ich duchovnému a kultúrnemu odkazu sa hlásia všetky slovanské národy. Dielo solúnskych bratov je súčasťou našej historickej a národnej pamäti, hoci žiaci Cyrila a Metoda po Metodovej smrti (885) opustili veľkú Moravu a ich dielo rozvíjali ďalej už na území dnešného Bulharska. Veľkomoravská tradícia mala a má veľký ohlas v našej národnej kultúre, od čias 17. storočia, obdobia národného obrodenia až podnes. Na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo sa vo svojej preambule odvoláva aj Ústava slovenskej republiky z roku 1992.

Památka z Welehradských poutí. Žiwotopis swatých appostolů slowanských Cyrilla a Methoda. Skalica, 1885. 63 s.

Památka z Welehradských poutí. Žiwotopis swatých appostolů slowanských Cyrilla a Methoda. Skalica, 1885. 63 s.

Dúbravský, Karol: Životopis sv. Cyrilla a Metoda, apoštolov slovanských. Trnava, 1922. 56 s.

Dúbravský, Karol: Životopis sv. Cyrilla a Metoda, apoštolov slovanských. Trnava, 1922. 56 s.

Lauček, Daniel: Sv. Cyrill a Metod, apoštolovia slovanskí, jích význam v cirkvi kresťanskej vôbec a Slowanstve zvlásste. Martin, 1885.

Lauček, Daniel: Sv. Cyrill a Metod, apoštolovia slovanskí, jích význam v cirkvi kresťanskej vôbec a Slowanstve zvlásste. Martin, 1885.

Zachar, Ľudovít: Sv. Cyril a Metod na Devíne. Trnava, 1928. 55 s.

Zachar, Ľudovít: Sv. Cyril a Metod na Devíne. Trnava, 1928. 55 s.

Sasinek, Fr. V.: Život s. Cyrilla a Methoda. Trnava, 1885

Sasinek, Fr. V.: Život s. Cyrilla a Methoda. Trnava, 1885