Čo sa písalo v novinách pred 100 rokmi (16. marca – 31. marca 1919)
Za vznik 1. svetovej vojny chcú súdiť jedného človeka. Česi a Slováci sa zbierajú na národný poklad. Na Slovensku sa ozývajú hlasy za to, aby sa hlavným mestom stal Turčiansky sv. Martin – nie Bratislava. Tieto však veľmi rýchlo načas zanikli, pretože krajina mala celkom iné starosti – z južnej strany ju ohrozuje nová, komunisticky orientovaná, Maďarská republika rád. Aj toto sa dočítate v storočných novinách, ktoré vyšli medzi 16. a 30. marcom 1919.
Noviny Slovenský východ zo 16. marca 1919 priniesli krátky článok o tom, že komisia, skúmajúca dôvody vzniku vojny potvrdila, že cisár Wilhelm (Viliam II.) bude postavený pred súd. Nuž, ale veď to poznáte – reči sa hovoria, chlieb sa je. Cisár sa dožil 82 rokov v holandskom exile a keďže bol celý život zástancom imperiálnej a nacionalistickej politiky, môžeme sa domnievať, že dožil aj v pokoji, bez výčitiek. Niektoré zdroje uvádzajú, že ešte tesne pred smrťou sa tešil z víťazstva Hitlera nad Francúzskom.
Ženy, ženy, vstúpte si do svedomia a začnite sa vzdelávať! Nech nie nadarmo vám bolo udelené volebné právo – čo mnohé vyspelé krajiny v Európe ešte veľmi dlho nepovolili. Už nie robenie na statku či poli celé dni a muža a deti obskakovať treba. Slovenské ženy nesmú ostať na chvoste európskych žien, ale troška vpred sa musia predrať – do remesla, podnikania, fabrík a – povedzme si rovno – aj do filmu, divadla a politiky. Noviny Slovenský východ z 18. marca 1919 priniesli agitačný článok. Za ženské vzdelanie bojovala aj dcéra prezidenta Alica Masaryková svojimi prednáškami po slovenských mestách.
Obyvatelia Československa sa skladajú na štátne rezervy – vláda totiž vyhlásila zbierku na národný poklad, ktorý mal tvoriť základ pre novú menu. Národná banka vraj v konečnom dôsledku vyzbierala 94 tisíc zlatých mincí a 65 kg zlata. Neskôr bola vypísaná aj pôžička, ktorú občania upisovali zlatom a striebrom a do roku 1925 vzrástol národný poklad o 3,2 tony zlata a 27 ton striebra. Ale nepredbiehajme, zatiaľ zbierame len prvé dva týždne:-) Informáciu priniesli noviny Slovenský východ z 18. marca 1919.
V dôsledku sledu udalostí vyhlásil minister s plnou mocou pre správu Slovenska Vavro Šrobár na Slovensku stanné právo. Jednou, z toho sledu udalostí, bol aj vznik Maďarskej republiky rád 24.3.1919. Podrobnosti o vyhlásení sa dočítate vo všetkých vtedajších periodikách, napríklad aj v Považských hlasoch z 28. marca 1919.
Na Slovensku sa utvárajú nové vzdelávacie inštitúcie – obchodné školy, učiteľské ústavy i gymnáziá. Za všetky prinášame správu z Považských hlasov, ktoré vyšli 28. marca 1919, o otvorení gymnázia v Dolnom Kubíne. Nuž, a čie meno by mohlo mať v názve, keď nie meno svojho slávneho rodáka a autora snáď najväčšieho slovenského protivojnového diela – Krvavých sonetov?
Na svete je ďalšia petícia za to, aby sa Turčiansky sv. Martin stal hlavným mestom Slovenska. Informáciu zverejnili Robotnícke noviny z 19. marca 1919 a Slovenský týždenník z 21. marca 1919. Deputáciu slovenských intelektuálov prijal dokonca minister Vavro Šrobár a prezident T. G. Masaryk. Snahy o to, aby Bratislavu vystriedal Martin, bolo od roku 1918 niekoľko, Fedor Ruppeldt napísal a vydal v roku 1919 úvahu na túto tému. Dnes by sme to moderným jazykom nazvali analýza a program rozvoja mesta Martin. V tlači dokonca bežala určité obdobie anketa, kde mali Slováci hlasovaním vybrať svoje hlavné mesto. Kandidátov bolo niekoľko – Martin, Žilina, Zvolen, Banská Bystrica. Promartinské tendencie však vydržali najdlhšie.