Čo sa písalo v novinách pre 100 rokmi (15. júla – 31. júla 1919)

V Československu to žije! Tlačia sa prvé bankovky – tzv. štátovky, z Bratislavy sa začalo lietať do Viedne a rozbehla sa aj lodná doprava po Dunaji. Kým Maurícius kvári španielska chrípka, na Slovákov útočia kiahne a lekári odporúčajú očkovanie. No a nad tým všetkým sa nebo zatiahlo a vyše dvojtýždňové dažde urobili svoje – obyvateľstvo trápia povodne. Čítajte 100 ročné noviny, ktoré vyšli medzi 16. a 31. júlom 1919, a dozviete sa viac. 

Do polovice júna sa ľudia sťažovali na ničivé sucho, od začiatku júla zas na ničivé povodne a kamenec, ktoré načisto zničili úrodu. Najhoršie boli na tom oblasti blízko Váhu, ale aj rieka Morava narobila vyliatym korytom šarapatu. Viac sa dozviete z reportážach v Slovenskom týždenníku z 18. júla 1919 a Slovenských ľudových novinách z 18. júla 1919.

Slovenský týždenník, 18. júla 1919, str. 2

Slovenský týždenník, 18. júla 1919, str. 2

 

Slovenské ľudové noviny, 18. júla 1919, str. 2

Slovenské ľudové noviny, 18. júla 1919, str. 2

V Košiciach sa rozhodli ratovať dietky – nie, nie, žiadna nemoc sa nešírila. Jednoducho zdravotný stav detí a mládeže bol veľmi zlý, tak sa mesto Košice v spolupráci s istou organizáciou na ochranu detí rozhodlo podrobiť všetkých do veku 14 rokov prehliadke, ktorá zhodnotí ich vývin a zdravotný stav. Na základe výsledkov si potom deti budú môcť nárokovať na výživové polievky a osobitné prídely jedla a mlieka. Informuje o tom Slovenský východ vo svojom vydaní z 20. júla 1919.

Slovenský východ, 20. júla 1919, str. 3

Slovenský východ, 20. júla 1919, str. 3

V Bratislave medzi maďarskými a nemeckými klubmi vznikol konečne Prvý československý športový klub Bratislava – presne 3. mája 1919. S nápadom prišli českí úradníci, ktorí na Slovensku budovali administratívu. Informáciu zverejnili Robotnícke noviny vo svojom vydaní 22. júla 1919.

Robotnícke noviny, 22. júla 1919, str. 3

Robotnícke noviny, 22. júla 1919, str. 3

Španielska chrípka obchádza svet už v tretej vlne a ešte zhruba rok bude zabíjať tých, ktorých nezabila vojna. Bohužiaľ, mikroskopy vtedy neboli také, ako dnes, a tak lekári nevedeli vírus identifikovať a liečili len príznaky a dôsledky, ktoré videli. Jediným reálnym liekom (ak nerátame čaje a mastičky) bol aspirín, ale na túto chrípku nezaberal. V máji 1919 chrípka útočila na Maurícius. Píše to Slovenský týždenník 25. júla 1919.

Slovenský týždenník, 25. júla 1919, str. 3

Slovenský týždenník, 25. júla 1919, str. 3

Slovenské ľudové noviny sa vo svojom vydaní 25. júla 1919 ponosujú, že „Pochválen pán Ježiš Kristus“ a odpoveď „Až naveky, amen!“ sa vytrácajú z dennej komunikácie Slovákov a nastupuje nová, pohanská móda: servus, nazdar, čau, ahoj. Rovnako noviny pár týždňov dozadu ostro protestovali proti tomu, že zákon povolil civilný sobáš – čo teda tiež označili za pohanskú módu a drzosť.

Slovenské ľudové noviny, 25. júla 1919, str. 2

Slovenské ľudové noviny, 25. júla 1919, str. 2

No a medzi Viedňou a Bratislavou sa začalo letecké spojenie – píše Slovenský východ z 31. júla 1919. Správa skúpa na informáciu nespresňuje, odkiaľ sa lietalo, takže môžeme len dedukovať, že išlo o priestor vo Vajnoroch, odkiaľ začala premávať v roku 1923 aj prvá pravidelná linka do Prahy. Zaujímavá je však trasa Viedeň – Bratislava, ktorá by bola najkratšou leteckou linkou na svete a išlo by o unikát. Keď zvážime, že v roku 1919 mohlo lietadlo dosiahnuť 166 km/h, bolo by vo vzduchu 23 minút a aj tak by 65 kilometrovú vzdialenosť vzdušnou čiarou prekonal najrýchlejšie z vtedy dostupných prostriedkov (auto, kôň, pešo). Dnes by pri rýchlosti 975 km/h bolo lietadlo vo vzduchu 4,3 minúty, čo je škoda paliva. S nápadom zavedenia pravidelnej linky Brusel – Bratislava – Viedeň prišla istá spoločnosť v roku 2015, ale napokon projekt nerealizovala.

Slovenský východ, 31. júla 1919, str. 2

Slovenský východ, 31. júla 1919, str. 2

Týždenník Slovenské hlasy, ktorý vyšiel 31. júla 1919  v ďalekom Irkutsku, píše, že Slovenská liga v Amerike bola pred časom vyhlásila zbierku na pomoc novej republike. Z milióna dolárov, ktoré vyzbierali, kongres schválil čiastku napríklad nákup potravín a šatstva a transport loďou na Slovensko, na stavbu a chod jedného sirotinca, založenie štipendijného fondu pre nadané chudobné deti ale vyčlenil aj 10 tisíc dolárov na boj so živlami, ktoré ohrozujú fungovanie ústavy.

Slovenské hlasy, 31. júla 1919, str. 3

Slovenské hlasy, 31. júla 1919, str. 3