Čo sa písalo v novinách pre 100 rokmi (1. júla – 15. júla 1919)

Maďari sa konečne definitívne vypratali zo Slovenska, ale cieľom sa im stala Viedeň, kde chceli zosnovať puč. Človek po prvýkrát preletel Atlantický oceán bez medzipristátia. Po vymenovaní novej československej vlády sa hovorí v republike o vytvorení ústavy. Väčšina obyvateľov má však iné starosti – na mesiac majú prídel 1 ¼ kg cukru a majitelia lesov im zakazujú zbierať lesné plody. Čítajte 100 ročné noviny, ktoré vyšli medzi 1. a 15. júlom 1919, a dozviete sa viac.

Človek po prvýkrát preletel Veľkú mláku bez medzipristátia! Podarilo sa to pilotovi Johnovi Alcockovi a jeho navigátorovi (a náhodou aj synovcovi) Arthurovi Bronwnovi. Vzlietli 14. júna 1919 o 13.45 h z amerického New Foundlandu  a presne po 16 hodinách a 12 minútach napínavej cesty zosadli v Írsku, čím získali odmenu 10 tisíc libier, ktorú za pokorenie oceána vypísal denník Daily Mail. Krátko nato ich oboch britský kráľ Juraj V. menoval Veliteľmi rytierov rádu britského impéria. Z odmeny ani slávy sa John dlho netešil, 18. decembra 1919 zomrel pri leteckom nešťastí. O slávnom prelete píše Slovenská vlasť, 4. júla 1919.

Slovenská vlasť, 4. júla 1919, str. 4

Slovenská vlasť, 4. júla 1919, str. 4

Majiteľom lesov kole oči zber lesných plodín a húb na ich pozemkoch. Ťažko povedať, či si chodili chudobní prilepšovať pre osobnú potrebu, alebo až drancovať lesy a nadrancované potom predávať (ako dnes popri cestách). Faktom však je, že príslušné ministerstvo zvažovalo, že bude prípisom apelovať na majiteľov lesov, aby nebránili biednejším prilepšiť si. Písali o tom Považské hlasy zo 4. júla 1919.

Považské hlasy, 4. júla 1919, str. 2

Považské hlasy, 4. júla 1919, str. 2

Konečne si Slováci môžu vydýchnuť – hoci Maďari narobili republike nemalé škody, konečne zmizli zo Slovenska natrvalo. Novým objektom záujmu sa im stala Viedeň, kde v spojení s rakúskymi boľševikmi naplánovali puč a zmenu politickému režimu. Našťastie im klapli zuby naprázdno a nekalé živly bolo odhalené. Podrobnosti o tom priniesol Slovenský týždenník z 11. júla 1919.

Slovenský týždenník, 11. júla 1919, str. 1

Slovenský týždenník, 11. júla 1919, str. 1

Ďalšia vysoká škola na Slovensku vznikne – z tejto skúpej informácie, ktorú zverejnila Slovenská vlasť 11. júla 1919, môžeme dedukovať, že ide zrejme o založenie „Československej štátnej univerzity v Bratislave“ – t.j. Univerzity Komenského. Jej vznik odsúhlasil zákon  27. júna 1919. A „treťou našou univerzitou“ v poradí ju označovala tlač zrejme preto, lebo v tom čase na Slovensku fungovali dve samostatné vysokoškolské fakulty.

Slovenská vlasť 11. júla 1919, str. 4

Slovenská vlasť 11. júla 1919, str. 4

Umelecké skvosty, ktoré boli zapožičané dávno pred vojnou Viedni, sa navrátia späť do Prahy. Informovala o tom Slovenská vlasť 11. júla 1919.

Slovenská vlasť 11. júla 1919, str. 4

Slovenská vlasť 11. júla 1919, str. 4

Slovenská vlasť zverejnila 11. júla 1919 správu o tom, že na Morave pri Hodoníne bolo definitívne potvrdené nálezisko ropy. Hoci sa tam vrty uskutočňovali už od roku 1912, kvôli slabej výdatnosti a vysokým nákladom boli čoskoro opustené. Tento vrt však bol o niečo iný, výdatnejší a čoskoro sa dal aj komerčne využiť. Aj napriek snahe a investíciám, nálezisko v neďalekých Gbeloch poskytlo o 50% väčšie výnos a finančné zisky ako všetky moravské vrty dokopy.

Slovenská vlasť, 11. júla 1919, str. 6

Slovenská vlasť, 11. júla 1919, str. 6

V júnových voľbách si Česi a Slováci vybrali svojich zástupcov a vznikla nová československá vláda. Jej šéfom sa stal politik a novinár Vlastimil Tusar. V tejto súvislosti Robotnícke noviny z 12. júla 1919 nastoľujú aj problematiku vzniku československej ústavy. Stále totiž bolo v platnosti II. ústavné provizórium z 13. novembra 1918.

Robotnícke noviny z 12. júla 1919, str. 1

Robotnícke noviny z 12. júla 1919, str. 1