Chystáme sa na Štúra!

Ludovit Stur

Slovenská národná knižnica odkryje cestou k okrúhlemu výročiu Ľudovíta Štúra najväčšie zaujímavosti z jeho osobného archívu

Slovenská národná knižnica si dala s príchodom 28. októbra 2014 dôležitú úlohu. Doviesť zvedavých a bádania chtivých čitateľov k nádhernému okrúhlemu výročiu narodenia popredného predstaviteľa slovenského národného života z polovice 19. storočia.

Áno, takto o rok si pripomenieme 200 rokov od narodenia Ľudovíta Velislava Štúra (28. 10. 1815 Uhrovec – 12. 1. 1856 Modra), kodifikátora spisovnej slovenčiny, jazykovedca, spisovateľa, učiteľa, novinára, poslanca uhorského snemu a nositeľa mnohých ďalších zvučných prívlastkov.

Ludovit Stur

Slovenská národná knižnica (SNK) bude preto pravidelne každý mesiac po dobu jedného roka prinášať zaujímavosti a pikošky z jeho súkromného a profesionálneho života, tvorby a zápasu o národnú svojbytnosť Slovákov.

Nemusíme ísť pritom ďaleko. Vo fondoch a zbierkach Literárneho archívu SNK tvorí archívna zbierka k Ľudovítovi Štúrovi stovky vzácnych dokumentov. A knižnica sa s nimi veľmi rada podelí. Vďaka národnému projektu Digitálna knižnica a digitálny archív vám tie najzaujímavejšie postupne predstavíme v digitálnej podobe, aby ste si i vy sami mohli „siahnuť“ na skutočné klenoty slovenského písomníctva z dielne Ľudovíta Štúra i doma na tablete.

Čo budeme rok študovať?

Aby sme však nehovorili príliš všeobecne, ale upútali najmä mladé výskumnícke duše, priblížme si, čo spravuje Literárny archív SNK pod signatúrami M 101 a M 26. Bohatý rukopisný osobný fond Ľudovíta Štúra obsahuje 452 jednotiek korešpondencie, prác, dokumentárneho materiálu a tlačí, pričom Ľudovít Štúr je ich autorom alebo hlavnou témou. Osobný fond a rukopisný materiál v ňom obsiahnutý pochádza zväčša zo zbierok Archívu Slovenského národného múzea a Slovenskej muzeálnej spoločnosti. Viaceré dokumenty prešli dôkladnými reštaurátorskými rukami odborníkov SNK.

Výber Štúrových rukopisov bol urobený z osobného fondu Ľudovíta Štúra, z osobných fondov Martina Hamuljaka, Jaroslava Vlčka, Gustáva Zechentera, Petra Makovického, Hroboňovcov, Alberta Pražáka, Hodžovcov, Jána Zemana, Jozefa Miloslava Hurbana a korporatívneho fondu Spoločnosti československej.

Pri výbere dokumentov boli uprednostnené autografy Ľudovíta Štúra, dokumenty písané cudzou rukou, ale so Štúrovým podpisom. Ide o korešpondenciu, ktorú Štúr pre časovú zaneprázdnenosť diktoval a vlastnou rukou sa len podpísal, prípadne dopísal adresáta a postskriptum. Dokumenty zahŕňajú obdobie rokov 1829 – 1855, pričom väčšia časť rukopisov dokumentuje meruôsme roky. Časové rozpätie 26 rokov umožňuje pohľad na vývoj Štúrovej osobnosti ako redaktora, novinára, politika, básnika, pedagóga.

Čakajú nás aj pikošky?

Okrem širokej škály obsiahnutých tém sú dokumenty bohatým zdrojom informácií o súkromí, miestach pobytu, vzťahoch, ale aj jazykovej zdatnosti Ľudovíta Štúra. Napríklad veľkú časť listov tvoria v rôznych rečiach písané memorandá a pamätné spisy politickým predstaviteľom. Z 33 prác sú najpočetnejšie básne. Medzi nimi aj krásna báseň zosnulej Adele Ostrolúckej z roku 1853 s iniciálami O. O. Hoci o ich vzťahu sa vie málo a stal sa predmetom viacerých pikantných teórií, Štúrov list Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi po jej smrti sála a potvrdzuje k mŕtvej Adele Ostrolúckej nesmiernu úctu a náklonnosť. V súvislosti s touto dámou je ďalšou jedinečnou pamiatkou v zbierke Literárneho archívu Štúrov srdečný zápis do jej pamätníčka. Medzi vzácne archívne kúsky však patria aj zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu z roku 1848, viaceré listy Hurbanovi a Hodžovi, rukopisy Štúrových básní venovaných Adele Ostrolúckej a Pavlovi Jozefovi Šafárikovi.

Pracant Štúr aj na fotke?

Medzi Štúrove rozsiahlejšie rukopisy patrí Dějepis Literatury a národů Slovanských podle Šafaříka alebo privítacia reč Ľ. Štúra k študentom na katedre čs. reči a literatúry v Bratislave zo dňa 10. 9. 1842. Obísť nemôžeme ani Štúrove vzácne autografy ako Starý a nový věk Slováků z roku 1841, Szlávok sérelmei ś panaszai (Sťažnosti na krivdy Slovákov), Statistik der europeischen Staaten, Přednášenj historická (originálny zväzok prednášok Ľ. Štúra, ktoré sa väčšinou zachovali len v odpisoch a zápisoch študentov).

V odpisoch sa zachovali Štúrove práce Das Slawenthum und Welt der Zukunft (Slovanstvo a svet budúcnosti), O národních povesťach a piesňach plemien Slovanských, odpisy a zápisy Štúrových prednášok z pera jeho žiakov, báseň Selanka (odpis M. Godru), eposy Matúš z Trenčína, Svatoboj (odpis J. J. Meiera), Philosophie řeči Indo-evropegských (odpis A. Sládkoviča). Rukopisný materiál dopĺňajú autori (Július Botto, J. M. Hurban, Václav Pok-Poděbradský, Ján Štúr, Rudolf Zaťovič a i), ktorí nám prostredníctvom svojich prác približujú osobnosť Ľudovíta Štúra.

Zbierky Literárneho archívu SNK obsahujú tiež fotografie súvisiace s jeho osobou a životom, ktorých je približne 375. Sú medzi nimi reprodukcie výtvarne stvárnených portrétov Ľ. Štúra od viacerých významných výtvarníkov, fotografie pamätných domov (rodný dom v Uhrovci a budovy, úzko späté s jeho životom), fotografie z národnobuditeľskej a kultúrno-organizačnej činnosti, ale aj fotografie náhrobného pomníka, pamätných tabúľ a pamätných pomníkov, odhalených na viacerých miestach na Slovensku i fotografie Pamätnej izby Ľudovíta Štúra v Modre, nechýbajú ani zábery zo spomienkových podujatí. Aj v tejto kategórii sa nachádza trezorová cennosť. Ide o  vzácnu dagerotypiu Slovenského vyslanectva z roku 1849, ktorá zachytáva Štúra v skutočnej podobe ako mimoriadne štíhleho a vysokého šviháka. Mimoriadnu zbierku uzatvára portrét Štúra na litografii Českoslovanských výtečníkov.

Veríme, že prijmete pozvanie Slovenskej národnej knižnice prežiť rok bádateľských, študijných a plodných príprav na oslavu 200. výročia jednej z vedúcich osobností meruôsmych rokov. Veď málokto sa ešte môže pochváliť, že sa po ňom volala jedna celá tvorivá generácia.