Biele Vianoce vo filmoch i v reklame, sneh na adventných kalendároch, pohľadniciach a servítkach, Mikuláš na sánkach a dokonca vianočné svetre a ponožky s bielymi fliačikmi – z každej strany nám niekto vnucuje predstavu, že Vianoce jednoducho musia byť biele. Keď sa 24. decembra zobudíme a na okno nám bubnujú dažďové kvapky, zrazu najkrajšie sviatky roka stratia kus príťažlivosti a my sme sklamaní. Naozaj však naši prastarí rodičia zažívali len biele Vianoce? Skúsme nájsť odpovede v (nielen) storočných novinách, ktoré uchováva Slovenská národná knižnica.
Mrazy a fujaky bývali v októbri
V novinách a časopisoch, ktoré vychádzali v Uhorsku, sa zhruba do roku 1900 často stretávame s informáciou, že prvé mrazy a metelice prišli už v októbri a trvali zvyčajne do Kataríny. Potom nastal alebo nenastal odmäk. Zdá sa teda, že naši predkovia zažívali kruté jesene, o akých sa nám ani nesnívalo. Keďže pravidelné meteorologické informácie absentovali, čitatelia sa dozvedali o počasí len v rubrikách, ktoré uverejňovali listy dopisovateľov alebo amatérskych pozorovateľov a zanietencov. Až po roku 1900 sa v Slovenských novinách pravidelne do roku 1919 objavuje informácia o počasí a o prognóze, ktorú vydával Krajinský meteorologický ústav.
Mrazy ale aj fialky navôkol
Pátranie výhradne po bielych Vianociach na Slovensku začneme až pred 173 rokmi a to v Orlovi tatranskom. Dozvedáme sa, že zima 1846 bola krátka a slabá, ale práve 24.12. (Kračún alebo Dohviezdnij deň) husto snežilo a nasledujúce dva sviatočné dni trápili Uhorsko silné víchrice. Treskúcu zimu a sanicu sme tu mali v roku 1849 – Slovenské noviny z 25.12. píšu, že v Ľvove mesto zriadilo „teplé izby pre dlhodobo opustené osoby v nepohodlnom počasí, kde sa môžu pritúliť.“ Tesne pred Kračúnom sa v Krakove na Visle prelomili ľady a rieka sa rozvodnila, u nás rovnako šarapatil Dunajec a v Krupine ľudí vystrašilo zemetrasenie. Hoci by sa o všetkých 173 sviatkoch dalo napísať, čím boli pre našich predkov výnimočné, vyberieme len to skutočne najzaujímavejšie.
U nás holomrazy a v Indii sneh
Vianoce rok 1858 sa stali pamätnými ukrutnými holomrazmi, ktoré trvali od Lucie až do Nového roku 1859. Z USA prichádzali správy o mrazoch až do – 30 °C a vraj v Afrike a Ázii, kde ani najstarší živí sneh nevideli, boli mrazy a sneh. Rovnako v Indii snežilo a mnoho ľudí zamrzlo, pretože nemali dostatočne teplé oblečenie ani úkryty.
Sviatky zimy 1868 boli síce bez snehu, ale pamätnými sa stali vďaka búrke a orkánu, ktoré sa prehnali 28. 12. 1868 severným Slovenskom od Javoriny cez Turiec až po Prešov. V Banskej Štiavnici vyvrátila 3 000 jedlí, v susedných Čechách vraj knieža Schwarzenberg prišiel o 3 000 000 stromov aj s koreňmi. Na rozdiel od letnej búrky sa počasie oteplilo, že podľa píšuceho učiteľa z Veľkého Slatína, mali 8 °C a „včely hraly jako na jar vo včeliene.“ Vianoce 1870 a aj 1871 boli naopak mrazivé „až vianočné halelujah v ústach zamrzlo“ a krásne biele s hlboko zápornými hodnotami na teplomery.
Silvester naboso
Extrémne plusové teploty si pamätníci spojili aj s Vianocami 1872 – boli totiž kvetinami vyzdobené, kvitli púpavy a iné jarné kvietky, stromy pučali a 31.12.1872 vraj ľudia bosí chodili po uliciach. Obzor z 15.1.1873 prináša list z Banskej Štiavnice: „Naše vianočné a novoročné sviatky boli záhradnými kvetinami ozdobené, ba i poľné kvietky, menovite pumpavu a jarné fialky, vidieť bolo na kopcoch v úslniach ležiacich. A samý deň Silvestra oteplilo sa tak mimoriadne, že bosích ľudí bolo vidieť,“ písal mešťan Matiáš Chrien.
Smutný, neveselý bol koniec roka 1875 – krátko pred Kračúnom totiž nastal silný odmäk, ktorý spôsobil veľké záplavy na mnohých riekach a kumulovali práve počas sviatkov. Na Silvestra však prituhlo až do – 15 °C a snežilo.
Krásne filmové
Pre výrobcov reklám a filmu by práve Vianoce 1885, 1886 a 1887 boli ideálne – boli totiž kalamitné: na nový rok (1.1. 1886) mali v Skalici dvojmetrové záveje a ľudia sa museli odhrabávať a uvoľňovať cesty lopatami. December 1887 bol ešte belší – vlaky meškali z Viedne aj z Pešti a naopak, do týchto miest sa nedalo dostať z celej monarchie a teplota? Nuž, na Štedrý slnečný deň namerali v Košiciach – 23 °R (- 28 °C). Len čo sa gazdovia dôkladne nachystali na snehové prívaly, prišla zima 1888 – bolo také teplo, že v Oslanoch vraj ľudia chodili na Silvestra bosí. Aj Vianoce 1890 sa zapísali do kroník – aspoň v Pešti určite: radní páni vraj išli zbankrotovať na mužoch, ktorým museli platiť za odpratávanie snehu z ulíc, aby sa po nich dalo ísť pešo i koňmi. Vo Vlasti a svete z 31.12.1899 píšu, že túto zimu je „ľadu všade dosť“, ale čistého veru len na Štrbskom plese je najviac. A tak si viedenský dvor dal doviesť „tisíc centov ľadu“, čo je v prepočte 100 ton. in: Vlasť a svet, 31 .12. 1899.
Nové storočie prišlo s teplom
Zo storočných novín vieme vyčítať, že prvá dekáda 20. storočia sa niesla v znamení pomerne teplých sviatkov.
Už pred 120 rokmi sa vedci zamýšľali nad tým, že podnebie sa v Európe zmenilo. Čo by povedali naň dnes?
Zima roku 1918 už síce bola prvou „mierovou“, pre chudobných ľudí a vydrancované krajiny bola požehnaním. Tuhá zima by totiž kvôli nedostatku surovín znamenala mnoho ďalších obetí. in: Slovenský týždenník, 10. 1. 1919.
Milí naši používatelia, veríme, že toto vianočné čítanie vnieslo trocha oddychu do vášho uponáhľaného adventného obdobia. A ak sa na Štedrý deň prebudíte do upršaného rána, spomeňte si, že ani našim predkom Perinbaba nepriala každé Vianoce. Slovenská národná knižnica Vám praje, aby Vaša vianočná nálada nebola ovplyvnená prípadným nepriaznivým počasím! 
UPOZORNENIE: Článok vznikol na základe údajov z novín daného obdobia. Nemusia sa zhodovať s údajmi profesionálnych meteorológov.