Atentát, čo zmenil starý svet

S príchodom 28. júna si pripomíname sté výročie sarajevského atentátu na následníka rakúskeho a uhorského trónu, ktoré spustilo politické rozhodnutia s vyvrcholením do I. svetovej vojny.

V to nedeľné ráno sa slnkom vyhriate hlavné mesto Bosny pripravovalo na uvítanie arcivojvodu Františka Ferdinanda d´Este spolu s jeho manželkou – vojvodkyňou Žofiou z Hohenbergu. Kto však mohol tušiť, že medzi stovkami mávajúcich ľudí, ktorí lemovali ulice je aj šesť ozbrojených mladíkov pripravených na atentát?

Dennica_1914-06-01_s2_Frantisek_Ferdinand

Dennica, jún – júl 1914, s. 2

O tragickej udalosti informujú aj slovenské periodiká, ktoré vám pravidelne prinášame v cykle „Čo sa písalo v novinách pred 100 rokmi“. Dozviete sa z nich, ako v tom čase vyhodnocovali vzniknutú situáciu i čoho sa obávali. V predstihu vám dnes prinášame reakciu časopisu Dennica. Slovo má Ľudmila Podjavorinská.

Dennica_1914-06-01_s1_Frantisek_Ferdinand

Dennica, jún – júl 1914, s. 1

Nedeľné ráno pritom začalo pre manželský pár veľmi pokojne. Arcivojvoda stihol nadiktovať posledný telegram pre dcérku Žofiu s pozdravmi pre všetky deti a s radostným očakávaním utorňajšieho stretnutia. Po bohoslužbe sa vydali do Sarajeva, kde program začal obhliadkou kasární pechoty a delostrelectva. Odtiaľ smerovala kolóna siedmich áut do centra mesta, v poradí treťom kabriolete sedel následník tónu s manželkou.

Atentátovému fiasku pomohla náhoda

Rad vozidiel sa pomalou jazdou pohol ulicami smerom k radnici. Na plánovanej trase, ktorú mali vozidlá zvládnuť za 10 minút, čakali atentátnici na rôznych stanovištiach. Prví atentátnici Muhamed Mehmedbašić a Vaso Čubrilović nič nepodnikli a nechali kolónu prejsť. Až tretí Nedeljko Čabrinović hodil bombu s rozbuškou na vozidlo s Františkom Ferdinandom, bomba sa však zošuchla z plachty zrolovanej strechy a explodovala vedľa štvrtého vozu. Črepiny zranili približne 20 ľudí v dave, medzi nimi i ženy a deti, no vážne poranili aj podplukovníka Merizziho. Štvrtý atentátnik Cvetko Popović bol výbuchom omráčený tiež. Cesta za ošetreným podplukovníkom a ďalšími ranenými do nemocnice sa stane nakoniec následníkovi trónu a jeho manželke osudnou.

Kolóna automobilov sa opäť dala do pohybu a prechádzala okolo piateho atentátnika Gavrila Principa, ktorý v tomto momente nič nepodnikol. Rozčarovaný následník trónu s úžasom počúval nič netušiaceho starostu Sarajeva, ktorý mu hovoril o úcte a vernosti obyvateľov mesta. Nebyť toho, že ho vojvodkyňa Žofia stranou upokojila, František Ferdinand by pred radnicou neprihovoril. Oproti nim stál nečinne šiesty atentátnik Trifko Grabež.

Po prehliadke radnice sa situácia upokojila a ďalší program mal aj po neúspešnom pokuse o atentát pokračovať. Pôvodný však František Ferdinand zmenil a chcel navštíviť posádkovú nemocnicu a zranených z bombového útoku. Vojvodkyňa Žofia mala mať iný program, zostala však pri manželovi. Cestou do nemocnice, keď šofér kabrioletu nevedel o zmene programu a zabočil do zlej ulice, kráčal Gavrilo Princip z potravín, kde si bol medzičasom po neúspešnej akcii kúpiť jedlo. V momente, ako zbadal cúvajúce auto, priskočil k autu a postrelil arcivojvodu do krčnej tepny, vojvodkyňu zasiahol do brucha. František Ferdinand zomrel zakrátko po zranení. Nasledovala ho i Žofia. Po manželskom páre zostali prvé siroty vojny – Žofia, Max a Arnošt.

Dennica_1914-06-01_s3_Frantisek_Ferdinand

Dennica, jún – júl 1914, s. 3

Dôsledky atentátu siahajú až z Veľkej vojne

Po atentáte sa policajným zložkám podarilo zadržať všetkých útočníkov. Zavraždenie následníka rakúsko-uhorského trónu a jeho manželky otriaslo celou Európou a dodnes sa považuje za rozbušku Veľkej vojny. Politické následky boli rozsiahle. Atentát dal podnet dlhšie trvajúcim vzájomným rozporom krajín. Mobilizujúce Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo presne o mesiac po atentáte Srbsku vojnu, mobilizovať začalo i Rusko, zakrátko už v auguste vyhlásilo vojnu Nemecko Francúzsku, vstupom Nemcov do neutrálneho Belgicka sa do vojny zapojila Veľká Británia vypovedaním vojny Nemecku. Rakúsko-Uhorsko vypovedalo vojnu Rusku, proti Rakúsko-Uhorsku začali bojovať Čierna Hora, Francúzsko a Veľká Británia. V priebehu dvoch mesiacov bojovala celá Európa i s účasťou Japonska a Turecka.

Prečítajte si tiež ďalšie reakcie slovenskej tlače k udalostiam 28. júna 1914 v Sarajeve.

Narodnie_noviny_1914-06-30_Franc_Ferdinand

Národnie noviny, 30. 6. 1914

SVK_noviny_1914-06-30_atentat

Slovenské noviny, 30. 6. 1914

SVK_dennik_1914-06-30_Frantisek_Ferdinand

Slovenský denník, 30. 6. 1914

Digitalizované zbierky SNK sú dostupné cez projekt Europeana Collections. SNK sa zapojila aj do riešenia projektu Europeana 1914 – 1918, kde nájdete ďalšie dokumenty z fondov SNK viažuce sa k téme I. svetovej vojny:

  • periodické publikácie slovenskej proveniencie z obdobia 1. svetovej vojny (1914 – 1918)
    - prejdi na dokumenty
  • fotografie spisovateľa Ivana Stodolu počas vojenskej služby v období 1. svetovej vojny
    - prejdi na
    fotografie
  • dokumentárne fotografie z bojísk 1. svetovej vojny (1914 – 1918)
    - prejdi na fotografie
  • rukopis zbierky Krvavé sonety Pavla Országha Hviezdoslava z roku 1919
    - prejdi na DIKDA, rukopis

Pri príležitosti 100. výročia začiatku 1. svetovej vojny bude Slovenská národná knižnica pokračovať v zverejňovaní dokumentov týkajúcich sa udalostí pred, počas a po Veľkej vojne.