Anton Bernolák – kodifikátor spisovnej slovenčiny

Anton Bernolák – kodifikátor spisovnej slovenčiny (*3. október 1762, Slanica – 15. január 1813, Nové Zámky)

Po absolvovaní poetiky a rétoriky na seminári v Bratislave (1778 – 1780) pokračoval Bernolák v štúdiu filozofie na akadémii v Trnave (1780 – 1782), ktorá mala veľký vplyv na formovanie jeho literárnych záujmov, rozvíjaných neskôr popri štúdiu teológie na univerzite vo Viedni (1782 – 1784). Teologické štúdiá úspešne zavŕšil na generálnom seminári v Bratislave (1784 – 1787).

V poslednom roku Bernolákovho štúdia vyšlo v Bratislave kodifikátorské dielo Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum… (1787) s pripojenou príručkou gramatiky Orthographia (1787), ktorým bola uzákonená kultúrna západoslovenčina ako prvý spisovný jazyk Slovákov.

Po kňazskej vysviacke Bernolák pôsobil v rokoch 1787 – 1791 ako kaplán v Čeklíse (dnes Bernolákovo) a neskôr na vikariáte v Trnave (1791 – 1797). V tomto období dosiahol vrchol svojej tvorivej činnosti – vydal základne jazykovedné diela Grammatica Slavica (1790) a Etymologia vocum Slavicarum (1791) a zostavil prvý koncept Slovára.

Počas pôsobenia v Trnave sa popri funkcii kancelára, archivára, cenzora kníh i prísažného notára výrazne pričinil aj o organizovanie kultúrneho života v širších slovenských reláciách, a to založením spolku Slovenské učené tovarišstvo (1792). Bola to prvá celonárodná nadkonfesijná kultúrno-osvetová spoločnosť s pobočnými stánkami po celom Slovensku. Na čele spolku stal Anton Bernolák, jeho tajomníkom bol Juraj Fándly.

Katarína Habovštiaková, znalkyňa Antona Bernoláka, sumarizuje jeho význam týmito slovami: „Význam Bernolákovho jazykovedného diela spočíva v tom, že tvorí závažný uzlový bod vo vývine slovenského jazyka i slovenského národa. Bernolákovo celoživotné dielo svojím celonárodným zameraním a serióznym jazykovedným podaním základnej problematiky kultúry spisovného jazyka otvára novú etapu v dejinách slovenského národa. Prostredníctvom Bernolákových jazykovedných prác (najmä Gramatiky a Slovára) sa umožnil slovenskému národu vstup do slovanského i ostatného vedeckého sveta.“

Etymológia Vocum Slavicarum – Trnava – 1791

Něco o Epigrammatéch – Žilina – 1794

Toto Maličké Písmo má sa Pánovi Anti-Fándlymu do … – Trnava – 1790

Grammatica Slavica – Posonii – 1790

Slowár Slovenskí Česko-Latinsko-Nemecko-Uhorskí I. – Buda – 1825

Slowár Slovenskí Česko-Latinsko-Nemecko-Uhorskí III. – Buda – 1825

Slowár Slovenskí Česko-Latinsko-Nemecko-Uhorskí IV. – Buda – 1825

Slowár Slovenskí Česko-Latinsko-Nemecko-Uhorskí V. – Buda – 1825

Slowár Slovenskí Česko-Latinsko-Nemecko-Uhorskí VI. – Buda – 1825