Ako zneli modlitby k Márii, Matke Božej

Archívy Slovenskej národnej knižnice pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie predstavujú dokumenty venované Panne Márii. Hoci ju za hlavnú Patrónku Slovenska vyhlásil až pápež Pius XI. v roku 1927, silné väzby k jej partonátu, teda prosby o jej ochranu nášho územia a obyvateľov, sú zrejmé už zo starších prameňov. Začítajte sa do modlitieb, ktoré odriekali naši pra-pra rodičia a prezrite si obrazy, na ktoré sa oni dívali z kostolných lavíc. Niektoré z nich v kostoloch nájdeme ešte aj dnes, o iných za zachovali už iba opisy v knihách. Všetky však rozprávajú príbehy.

Ako asi zneli modlitby s prosbami k Panne Márii, ktoré dávno pred nami opakovali veriaci na území dnešného Slovenska? Zápisy týchto modlitieb v nárečiach, teda reči ľudu, pochádzajú už zo 14. a 15. storočia.

Modlitba Mária matko  (21. aug. 1380 v rukopise Manipulus florum pôvodom z františkánskeho kláštora v Bratislave)

Maria matko, racz prossyty za to,
Bych ya hrziessne nebozatko
Mohl sye swych hrziechow pokaty
A posskona/n/y tebye ssye dostaty
Maria matka.

Spišské modlitby (1479)

…najmilejší, utečmy sě k milostivej Pan(n)e Marie, ažeby ona račela upros(i)ti dar Ducha svatého mne k molvení a vám ku uslyšení, p(ro)tož pozdrovmy ju s pozdrovením anjelským rkúc: Zdrova Maria — iž do konca.

Zdrova Mária, milosti plná, Buoh s tebú, požehnanás’ ty mezi ženami, požehnaný plod života tvého, Jh(es)us.

Prevažná väčšina kníh z územia dnešného Slovenska (aj tie venované Panne Márii, Matke Božej), bola ale písaná v latinčine, maďarčine či nemčine. Hoci prvá kniha v slovenčine bola u nás vydaná už v roku 1581 - Katechyzmus To gest: Kraticke obsazenÿ a wyklad přednich Czlankůw Wyrÿ. Až v neskorších obdobiach však do popredia vystúpila ľudová a neskôr aj spisovná slovenčina.

Ukážkou barokovej literatúry, venovanej zázrakom pripisovaným obrazu Panny Márie šaštínskej, je tlač Nowá hwězda Uherské Kraginy, to gest: Neyswětěgssí Boží a Bolesti Matka Maria W milosti Ssasstinském Obraze pri konci wěkúw zázračná…, ktorá vyšla v roku 1751 v Trnave.

Nowa_hwezda_Uherske_krajiny_1751_Trnava

Nowá Hwězda Uherské Kraginy…, 1751 Trnava

Krásnym príkladom knihy s náboženskou tematikou z obdobia klasicizmu je Krátki Opis Milosťiwích Obrazov Blahoslawenég Panni Márie Matki Božeg od Pavla Esterháziho, vydaný Alešom Jordánszkym v roku 1838 v Prešporku.

Jordanszky_1838_Kratky_spis_milostivych_obrazov_blahoslavenej_Panny_Marie_titul

Ako už z názvu vyplýva, knižka bola napísaná v spisovnom slovenskom jazyku – bernolákovčine. Autor v podtitule i predhovore uvádza, že knihu s opismi uctievaných obrazov a oltárov venovaných Panne Márii po celej Uhorskej krajine vydal podľa diela palatína Pavla Esterháziho z r. 1690 a 1696 (Trnava). Vyšla už v roku 1835, ale iba v nemeckom a uhorskom (maďarskom) jazyku. Aby ju mohlo čítať aj obecenstvo po slovensky hovoriace, bolo potrebné preložiť ju do slovenčiny. Keďže, ako Jordánszky píše, on sám nebol dostatočne zbehlý v tomto jazyku, “požiadal som pána Hollého Jána, farára madunického, ktorý viacej slovenských kníh spísal, aby túto moju knižku na Slovenčinu preložil.” (1838, s. XXIV)

Krátki Opis Milosťiwích Obrazov Blahoslawenég Panni Márie Matki Božeg, Prešporok, 1838.

Hoci bernolákovčina namiesto j používala písmeno g a hlásku v tiež nahrádzala písmenom w, text knihy je čitateľný aj pre dnešných čitateľov. Príkladom môže byť modlitba k Márii Matke Božej

Jordanszky_1838_Kratky_spis_milostivych_obrazov_blahoslavenej_Panny_Marie_modlitba_sXXIV

Krátki Opis Milosťiwích Obrazov Blahoslawenég Panni Márie Matki Božeg, Prešporok, 1838.

Opisy a rytiny obrazov a oltárov, ktoré veriaci v čase jej tvorby verejne ctili, čitateľa prevedú kostolmi celého Uhorska. Okrem umeleckých opisov jednotlivých diel, autor podáva aj príbehy ich vzniku a sumarizuje svedectvá o zázrakoch, ktoré sa im v danej dobe pripisovali. Vydajte sa s nami na literárnu púť po pamiatkach zasvätených Panne Márii:  

Jordanszky_1838_Kratky_spis_milostivych_obrazov_blahoslavenej_Panny_Marie_modlitba_s4-5

Prešporok – obraz Panny Márie v hlavnom kostole, v arcibiskupstve Ostrihomskom – In: 1838, s. 4 – 5

Jordanszky_1838_Kratky_spis_milostivych_obrazov_blahoslavenej_Panny_Marie_s19_Trnava

Trnava – obraz Panny Márie (Prešporská stolica, Ostrihomské arcibiskupstvo) – In: 1838, s. 18 – 19

Jordanszky_1838_Kratky_spis_milostivych_obrazov_blahoslavenej_Panny_Marie_s24_Sastin

Šaštín – obraz blahoslavenej Panny Márie (Nitrianska stolica, ostrihomské arcibiskupstvo) - In: 1838, s. 24 – 25

Jordanszky_1838_Kratky_spis_milostivych_obrazov_blahoslavenej_Panny_Marie_s58_Radvan

Radvaň – obraz blahoslavenej Panny Márie pri Bystrici (Zvolenská stolica, Bystrické biskupstvo) – In: 1838, s. 58 -59

Jordanszky_1838_Kratky_spis_milostivych_obrazov_blahoslavenej_Panny_Marie_s60_Klastor_pod_Znievom

Turiec – Kláštor pod Znievom – obraz blahoslavenej Panny Márie (Turčianska stolica, Bystrické biskupstvo) – In: 1838, s. 60 – 62

Jordanszky_1838_Kratky_spis_milostivych_obrazov_blahoslavenej_Panny_Marie_s132_Levoča

Levoča – obraz Panny Márie (biskupstvo Spišské) – In: 1838, s. 132 – 133

Jordanszky_1838_Kratky_spis_milostivych_obrazov_blahoslavenej_Panny_Marie_s131_Kosice

Košice – obraz blahoslavenej Panny Márie (Šarišská stolica, Košické biskupstvo) – In: 1838, s. 130 – 131