10. december patrí silnej trojzostave


Ktoré známe slovenské osobnosti slávili spolu sviatok?

K dnešnému dátumu sa viaže silná trojka pánov. Prvý bol osobným lekárom legendy ruskej literatúry, druhý sa stal legendou našej poézie už za svojho života a podpis toho tretieho nájdete na Pittsburskej dohode, ale aj na americkej bankovke v hodnote 10 USD. Koho narodeniny si to teda pripomíname?

Tolstého duševná opora zo Slovenska

Prvým oslávencom je Dušan Makovický, ktorý sa narodil v Ružomberku 10. decembra 1866. Ako lekár sa preslávil najmä starostlivosťou o ruského spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstého v Jasnej Poľane v rokoch 1904 – 1910. Medicínske štúdiá, ktoré ho zaviedli do Prahy, Innsbrucku, Berlína, neskôr ako lekára do Budapešti, Žiliny boli predzvesťou jeho cestovateľskej vášne, a aj množstva literárnych a dobrodružných životných ciest. Veď spomeňme len pár z nich. Ešte ako študent sa v Prahe neváhal zapojiť do činnosti spolku Detvan, aby sa vyprofiloval v čistokrvného vegetariána, zástancu zdržanlivosti, publicistu a prekladateľa Tolstého diel do slovenčiny. Za odpor voči vojne ho zavreli do ruského zajatia, aby po skončení vojny dobrovoľne ukončil svoj život doma v Ružomberku v roku 1921 spáchaním samovraždy. Veľký obdivovateľ Tolstého ho sprevádzal až do jeho posledných chvíľ a jeho dielo Jasnopoľanské zápisky sú unikátnym dokumentom o vzťahu učiteľa a žiaka, a kronikou Tolstého duševných zápasov.

Makovicky_Dusan_LA_SNK_SM_4-66  makovicky_dusan_lev_tolstoj_LA_SNK_ST_97-80

Dušan Makovický na kresbe a fotografii so spisovateľom L. N. Tolstým
zo zbierok Literárneho archívu SNK (sign. SM 4/66 a ST 97/80)

makovicky_dusan_list_gandhiho

List Maháthmu Gándhího adresovaný Dušanovi Makovickému – Gándhí v ňom ako reprezentant filozofie nenásilia Makovickému ďakuje za objasnenie Tolstého postojov pasívneho odporu
(Literárny archív SNK)

Básnická legenda bez nobelovky

Málokto sa môže oháňať titulom literárnej legendy už za svojho života, i keď si ho vôbec nenárokuje, ani vo svojej skromnosti nepripúšťa. Veď poznáte niekoho, kto bol za svoju tvorbu trikrát nominovaný na Nobelovu cenu za literatúru? Hovorí sa, že keby nebol z maličkého Slovenska, Nobelova cena by bola „iba“ začiatok. Poet, literárny historik, prekladateľ a esejista v jednej osobe, rodák zo Závažnej Poruby – Milan Rúfus sa narodil 10. decembra 1928. Už ako mladý učiteľ slovenčiny a dejepisu sa pasoval so svojim obľúbeným autorom, inšpiratívnou hybnou silou v podobe Sergeja Alexandroviča Jesenina. Príroda, Slovensko, materská náruč, životné a morálne hodnoty ľudského konania a viera sa stali nevyčerpateľnou témou jeho prác. V zdanlivej jednoduchosti ponúkal mrazivé pravdy, aby sa vrátil k základu boju dobra a zla Prostonárodných slovenských povestí Pavla Dobšinského, ktoré prebásnil. Zaujímavosťou je, že jeho tvorba si našla čitateľov i v rómštine a viac ako dvadsiatke svetových jazykov. Slovensko sa zo svojou legendou, ktorej Modlitbičky poznajú už malé deti, rozlúčilo v roku 2009.

Rufus_Milan

Z diel Milana Rúfusa, barda slovenskej poézie

Za každým úspechom hľadaj Slováka

Na pulze denného biznisu v Spojených štátoch amerických má svoje dva palce Slovák. A to aj takmer 90 rokov po svojej smrti. Reč je o Michalovi Bosákovi, rodákovi z východniarskej obce Okrúhle, ktorý sa ako bankár a krajanský pracovník usadil v USA. Nebál sa ani baníctva, ani rozvážania piva a cez krčmárčenie prešiel až po prvé finančné transakcie a zabezpečovanie lodných lístkov. Už len pri týchto akciách musí dumavým čitateľom napadnúť, že pán Bosák sa v živote nestratí. A je to tak. Založil si súkromnú banku, stal členom predstavenstva First National Bank v Olyphante a o niekoľko rokov aj jej prezidentom, ktorý sa v roku 1907 podpísal na americkú desaťdolárovku. To však nebolo všetko. Jeho životným expresom sa ťahali vagóny ďalších zásadných rozhodnutí. Založil vlastnú banku Bosak State Bank v Scrantone, ktorá sa stala najväčšou slovenskou bankou v USA. Počas I. svetovej vojny zorganizoval milióndolárovú zbierku “Na agitáciu za samostatnosť Slovenska”. Jeho podpis nájdeme aj na Pittsburskej dohode z roku 1918. Dokonca vydával časopis Slovenská obrana, ktorý vychádzal zaslúžilých 50 rokov. Svojej rodnej obci na Slovensku dal postaviť školu s jedinou podmienkou, že v obci nebude krčma. Paradoxný koniec počkal jedného zo 14tich najvýznamnejších Slovákov v amerických dejinách na zubárskom kresle, kde v roku 1937 skonal.

bosak_michal Bosak_Michal_bankovka_10_USD

Michal Bosák a bankovka v hodnote 10 USD s jeho podpisom

1918_Pittsburgska_dohodaPittsburgská dohoda z roku 1918 – mimo podpisu Michala Bosáka, na nej nájdete aj podpis vynálezcu v oblasti bezdrôtovej telegrafie – Jozefa Murgaša a ďalších významných predstaviteľov Slovákov v Amerike